Bobiknannie

Pomaly sa míňa aj ten posledný tristo šesťdesiaty piaty deň a ja som sa pri tejto príležitosti rozhodla zhrnúť celý rok 2010. Vhodné slová mi na rozum neprichádzajú, preto si pomôžem fotkami, ktoré boli vyfotené počas celého tohto roku. Na záver (tohto písania, ale aj celého roku) vám chcem popriať a z celého srdca zaželať všetko dobré, aby nový rok 2011 začal čo najlepšie (ako sa hovorí „Ako na Nový rok, tak po celý rok“), aby sa vám v novom roku splnili vaše túžby, sny a priania a aby ste vykročili pravou novou a s otvoreným (a spokojným) srdcom. 

Užívam si voľné chvíle a povianočnú atmosféru. Včera ráno, keď som vykukla spod záclony, z bielej oblohy sa znášali maličké snehové vločky. Zvýskla som! Bolo to krásne ráno, vlastne celý deň stál zato. Prajem vám krásny deň!

Po štyroch dňoch strachu a príprav mám konečne za sebou písomku z biológie a musím priznať, že z nej mám celkom dobrý pocit. Teraz sa môžem priamo sústrediť na moju prvú návštevu doma po štyroch mesiacoch strávených v Taliansku. Je to zvláštny pocit, ktorý ešte neviem podrobne určiť. V každom prípade sa neskutočne teším, neviem povedať na čo najviac, to snáď po mne ani nechcite. Odchádzam už v utorok, pôjdem sama autobusom, nasadnem v utorok okolo ôsmej večer v Bologni a na druhý deň ráno vystúpim v Brne, kde ma už bude čakať môj ujo. Ešte si to neviem dobre predstaviť, po tak dlhej dobe prísť domov! Ale ešte v utorok do školy idem a čaká ma posledná písomka z matematiky, tak držte palce, aj na písomku aj na cestu domov! 

Dnes bol nádherný slnečný deň. Je to zvláštne, keď mi všetci píšu, že u nás je veľa snehu a stále nepretržite sneží a ja pozriem z okna a celá Itália je zaliata slnkom, ktoré síce nehreje, ale je to krásny pohľad. Preto som sa neubránila a zobrala sa fotoaparát, keď som išla na obed k starkým. Zajtra sa chystám na obvyklý sobotňajší trh a dúfam, že si niečo prinesiem domov (možno len fotky). 

Trocha Vianoc aj na blog...