Bobiknannie

...na časy dávne, možno zabudnuté, niekedy smutné, inokedy zasa veselé a šťastné! Určite nebudem sama, keď poviem, že pri počúvaní niektorých piesní sa mi vybavia určité situácie, osoby a zážitky. Tu, v Taliansku, ďaleko od domova, spomínam veľmi často. Teraz s tým rozdielom, že už mi nie je tak veľmi smutno, ako tomu bolo na začiatku. Ale som ten typ osoby, ktorý nenechá len tak všetko za sebou a zabudne, rada sa prehrabávam starými zážitkami a spomienkami, ktoré ma ešte teraz vedia naplniť šťastím. A k tomuto jednoznačne patrí prezeranie starých fotiek, túto činnosť mám zo všetkých najradšej. Dnes som neodolala a otvorila som priečinok s mojimi staršími aj veľmi starými fotkami. Najprv som bola presvedčená, že vám niektoré nikdy neukážem, ale čert to zober, nech je sranda!!! :) 

Počasie dnešnej nedele sa ani slovami opísať nedá. Obloha je krásne modrá, slnko krásne žlté a všetko tak pekne zelené. A znásobte si túto vetu miliónom a dostanete výhľad, na ktorý sa práve pozerám z obloka. Dnes premýšľam nad letom a morom o niečo viac než obvykle (a myslela som si, že už viac to ani nie je možné). Len treba prežiť najťažšie obdobie v škole, ktoré sa pomaly začína...a potom sa tešiť z nadchádzajúcich prázdnin. Prajem vám krásnu nedeľu. 

Na prvotnú nechuť ísť zo školou na trojdňový výlet, to dopadlo celé veľmi dobre. Siena ma uchvátila a zamilovala som si ju, samozrejme, som si dala záväzok, že sa tam musíme ísť pozrieť spolu s mojou mamkou. Celý výlet som na ňu myslela. Pretože ona odjakživa snívala o Toskánsku, bol to jej sen, jej vysnívaný kút sveta, kde sa chcela raz pozrieť. A zrazu sa mne naskytla takáto možnosť, preto vždy, keď som videla niečo krásne a neobvyklé, som si spomenula na ňu ako veľmi by sa jej to páčilo. Sienu by som každému dopriala vidieť. Mrzí ma len jediné, že som tú krásnu krajinu nevidela počas letných slnečných dní, kedy je všetko rozkvitnuté a voňavé. Ale aj napriek tomu som si ti užila. 

Taška skoro celá zabalená, okrem hygienických potrieb a pár vecí, ktoré som ešte dnes prala a teraz sa modlím, nech mi do rána uschnú. Zajtra skoro ráno odchádzam z triedou na výlet. A smer jazdy? Siena, Toskánsko. Jedna z najkrajších častí Talianska. Ideme všetky štvrté ročníky a štyria profesori. Odchádzame zajtra na tri dni (takže sa vrátime v stredu večer). Nechcem vám toho veľa písať, keď prídem bude vhodnejšia doba na článok a, samozrejme, aj na fotky.

Chcem vám len popriať príjemný začiatok týždňa a pridať pár sépiových fotiek, ktoré sa mi celkom páčia. 

Predstavte si, na začiatku marca si začne v Taliansku snežiť! Keď som to včera počula v spravách, nechcela som tomu veriť. Keď som sa však dnes ráno zobudila a vyzrela z okna, celý park pod našimi oknami bol pokrytý bielou pokrývkou. Všade kde sa pozriem sú kopy mokrého snehu a obrovské kaluže. Radosť z toho už nemám. Keby pred nami boli ďalšie Vianoce, bola by som nadšená, ale v tejto chvíli chcem pekné slnečné počasie. Preto aspoň pridám pár fotiek rozličných červených vecí, ktoré mi prišli do cesty. Krásne žiarivé farby, prosím!!!