Review: The Great Alone by Kristin Hannah

Drahí čitatelia, premýšľali ste niekedy o tom, že by ste opustili všetko čo máte a odišli žiť veľmi jednoduchým životom do prírody? Od chvíle, keď som prvýkrát počula príbeh Christophera McCandlessa, o ktorom je napísaná kniha Into the Wild  (neskôr natočený film), obdivujem ľudí, pre ktorých sa divočina stala domovom. 

Dnešná spoločnosť a smer, ktorým sa všetko uberá ma desia. Tiež by som veľakrát najradšej utiekla a uchýlila sa do prírody. Úprimne povedané, asi by som na to nikdy nenabrala odvahu. Ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy, takže kto vie? Z podobných príbehov som však natoľko nadšená, že som si tému "wilderness" a stvárnenie prírody v literatúre vybrala ako tému mojej diplomovej práce.

Myšlienka života odrezaného od spoločnosti ma veľmi láka, preto som siahla po knihe The Great Alone od Kristin Hannah, a popravte tiež preto, lebo sa príbeh odohráva na Aljaške. Keď som si knihu veľmi spontánne kupovala, vôbec som netušila čo ma čaká a preto som od nej nemala nijak vysoké očakávania. To som ani len netušila ako ma táto kniha zasiahne. 

Kniha stvárňuje príbeh manželov Cora a Ernt Allbright a ich dcéry Leni. Ernt slúžil ako vojak vo Vietname, vojna natoľko zasiahla jeho psychiku, že sa odtiaľ vrátil ako úplne iný muž a už nič nebolo ako predtým. Jedného dňa mu prišiel dopis od otca jedného vojaka, s ktorým si boli veľmi blízky a ktorý sa bohužiaľ z vojny živý nevrátil, oznamujúci, že mu jeho syn Bo odkazuje jeho pozemok na Aljaške. Pre Ernta bolo toto znamením začať nový život ďaleko od spoločnosti, ktorá sa preňho stala neznesiteľnou záťažou. Aljaška predstavovala krajinu, kde môže konečne voľne dýchať, žiť ako sa žilo kedysi, pestovať vlastné plodiny, loviť zver a byť sebestačný, na nikom nezávislý. 

Cora, Ernt a Leni vôbec netušili čo ich na odľahlom konci Aljašky čaká. Pozemok, ktorý zdedili sa nachádzal na opustenom mieste, vzdialenom od mesteška Kenaq, ku ktorému viedla lesná cesta. Ich nový domov stál doslova na konci sveta, za ním boli už len útesy a šíre otvorené more. Chalupa, ktorá na pozemku stála bola veľmi zanedbaná, všade naokolo bolo veľa haraburdia. 

Veľmi skoro zistili, že život na Aljaške je náročný a že ide hlavne o prežitie. Zimy sú najhoršie, treba sa postarať o dostatočné zásoby jedla, inak sa človek nedočká jara. Rodina Allbright sa postupne do života na Aljaške začlenila, ale Ernt sa ani tu nedokázal zbaviť svojich nočných múr, zlosti a hnevu, ktoré prenášal na svoju manželku a dcéru. 

Kristin Hannah dokázala veľmi hravo skĺbiť do jednej knihy množstvo tém: manželský vzťah, vzťah medzi rodičmi a deťmi, láska medzi mladými ľuďmi, vzťah človeka k prírode, priateľstvo, vysporiadanie sa s minulosťou a farbisté stvárnenie života na Aljaške. Popravde som už veľmi dlho pri nijakej knihe neplakala toľko ako pri čítaní The Great Alone. Hlavne na konci knihy som musela viackrát prestať čítať, pretože som cez slzy nič nevidela. Táto kniha sa jednoznačne dostala medzi jedny z najlepších kníh aké som kedy čítala. Knihu som v slovenskom preklade zatiaľ nevidela, ale komu nerobí problém čítať po anglicky, vrelo vám knihu odporúčam. 

Čítali ste niekto knihu The Great Alone? Čo si o knihe myslíte?

Instagram / Facebook / Goodreads

"This state, this place, is like no other. It is beauty and horror; savior and destroyer. Here, where survival is a choice that must be made over and over, in the wildest place in America, on the edge of civilization, where water in all its forms can kill you, you learn who you are. Not who you dream of being, not who you imagined you were, not who you were raised to be. All of that will be torn away in months of ice darkness, when frost on the windows blurs your view and the world gets very small and you stumble into the truth of your existence. You learn what you will do to survive. 

That lesson, that revelation, as my mother once told me about love, is Alaska's great and terrible gift. Those who come for beauty alone, or for some imaginary life, or those who seek safety, will fail. 

In the vast expanse of this unpredictable wilderness, you will either become your best self and flourish, or you will run away, screaming, from the dark and the cold and the hardship. There is no middle ground, no safe place; not here, in the Great Alone.

For we few, the sturdy, the strong, the dreamers, Alaska is home, always and forever, the song you hear when the world is still and quiet. You either belong here, wild and untamed yourself, or you don't. 

I belong."

(Hannah, Kristin, The Great Alone, p.438)