Drahí čitatelia, kto by to bol pred piatimi rokmi povedal, že tento deň niekedy nastane? Ja som mala určité pochybnosti, ale naučila som sa, že keď človek niečo naozaj veľmi chce, nakoniec to dosiahne. Samozrejme, bez snahy a práce by to nešlo. Vo štvrtok to bol presne týždeň od mojej promócie a ešte stále sa mi to zdá neuveriteľné. Počas každého skúškového sa mi zdalo, že čas sa zastavil a že cieľ je v nedohľadne, ale keď sa na to teraz spätne pozerám, nezdá sa mi to ako päť rokov. Ubehli priveľmi rýchlo.
Milý rok v máji mi skončili prednášky, v júni/júli som mala skúškové a potom ešte v septembri som dorábala jednu skúšku. Tým sa pre mňa skončil posledný semester. V októbri som nastúpila do svojej úplne prvej práce, ktorá ma začala baviť a tiež mi pohltila skoro všetok voľný čas. Po večeroch som sa pripravovala na diplomovú prácu. Zistila som, že veľmi dôležitá je hlavne tá príprava. Každú jednu knihu som prečítala od prvej do poslednej strany, zvýraznila dôležité veci a vypísala citáty, ktoré by sa mi mohli neskôr hodiť. Až pri spisovaný práce som zistila ako mi to pomohlo a hlavne ušetrilo čas.
Milý rok v máji mi skončili prednášky, v júni/júli som mala skúškové a potom ešte v septembri som dorábala jednu skúšku. Tým sa pre mňa skončil posledný semester. V októbri som nastúpila do svojej úplne prvej práce, ktorá ma začala baviť a tiež mi pohltila skoro všetok voľný čas. Po večeroch som sa pripravovala na diplomovú prácu. Zistila som, že veľmi dôležitá je hlavne tá príprava. Každú jednu knihu som prečítala od prvej do poslednej strany, zvýraznila dôležité veci a vypísala citáty, ktoré by sa mi mohli neskôr hodiť. Až pri spisovaný práce som zistila ako mi to pomohlo a hlavne ušetrilo čas.
V Taliansku je obhajoba diplomovej práce a promócia v jeden deň, ktorý bol určený na 19teho apríla. Takže som vo februári prestala pracovať, aby som sa mohla naozaj dôkladne sústrediť na písanie. A popravde ani som sa nenazdala a ten deň prišiel a bol veľmi pekný. Mamka to kvôli meškaniu lietadla skoro nestihla, ale našťastie to dobre dopadlo a bola prítomná. Najviac ma stresovalo to čakanie, pretože som bola posledná na rade, takže som musela niekoľko hodín v napätí čakať. Ale keď som si sadla pred komisiu, skoro všetko to zo mňa opadlo a po prvýkrát som bola so svojim výkonom spokojná.
Ako som písala, ešte teraz sa mi to zdá neskutočné, že som dosiahla vysokoškolské vzdelanie. Mám veľmi zmiešané pocity, na jednej strane som šťastná, že mám jeden cieľ za sebou, ale na druhej strane mi to bude úprimne chýbať. Uvidíme čo si pre mňa život pripravil ďalej...
