Bobiknannie

Turín, veľké krásne mesto. Navštívili sme ho v apríli tohto roku. Mrzí ma, že počasie nebolo podla našich plánov, takže na fotkách si (prosím) nevšímajte môj žiarivo-modrý pršiplášť a unavenú tvár. Vstávali sme v skorých ranných hodinách, aby sme štyri hodiny strávili v plnom vlaku, ktorý nás doviezol namiesto. Každú chvíľu sa rozpršalo a bolo miestami naozaj chladno. Ale aj napriek nepriaznivým podmienkam (ako to už v živote chodí, keď sa na niečo chystáte, tak sa musí niečo zlé prihodiť) som si tento deň užila a rada naň spomínam. A dúfam, že sa tam jedného dňa vrátim a navštívim tú skvelú kaviareň, kde pracujú tí najkrajší čašníci akých som kedy videla a kde je úžasná atmosféra (dúfam, že ju nájdem!).

Chcem vám z tohto dňa ukázať pár fotiek. Nehľadajte v tomto príspevku žiadnu módu, naozaj som bola rada, že mám na sebe niekoľko vrstiev oblečenia (akéhokoľvek) a že na mňa neprší a nefúka. 

Začal sa nový týždeň, posledný týždeň mesiaca október. Veríte tomu? Ja sa stále neprestávam čudovať tomu, ako ten čas rýchlo uteká. Na jednej strane je to veľmi dobre, ale na druhej strane by sa mi páčilo, keby tie dobré a šťastné chvíle trvali o niečo dlhšie. Bohužiaľ, nie sme všemocní, takže sa s tým nedá nič robiť.

V sobotu sme boli nakupovať. Keďže sa nám blíži november, vzduch je čoraz chladnejší. Áno, aj tu v Itálie! Priviezla som si nádhernú zimnú dlhú bundu, z ktorej som nadšená. Ale uvidíte ju až neskôr, takže si musíte počkať. A aby mi nebola zima na hlavu (a a by mi vietor z nej všetko neodfúkol), tak som si kúpila ešte peknú čiernu čiapku a k nej šedo-čierny šál. Všetko veci na studené zimné počasie, takže v tejto chvíli som pripravená na čokoľvek. Ešte teda v sobotu mi maminka privezie moje obľúbené čižmy. Áno, v sobotu poobede mamka znovu príde, ale tentokrát nie sama, ale aj s mojou babkou, ktorá tu bude po prvý raz. Takže sa naozaj teším a chcem, aby tento týždeň preletel ako blesk.

Nemám žiadne dnové fotky. Prezerala som si zložky v počítači a mám naozaj veľa fotiek, ktoré ste asi ešte nevideli, takže som sa rozhodla, že vám postupne ukážem aj staršie fotografie.

Môj nový teplý sveter, z ktorého som nadšená a ktorý je ako stvorený pre jesenné počasie. Dnes bol ďalší slnečný deň a ja som sa neubránila úsmevu, keď som prechádzala popod stromy sfarbené do krásnej žltej farby, ktorú ešte viac umocňovali odrážajúce sa lúče slnka. Aj takéto maličkosti vedia urobiť so mnou úplné zázraky.

V utorok mi prišiel poštou balík. Viete čo v ňom bolo? Skúste hádať?! ... Bolo v ňom moje pončo, na mieru  pre mňa robené. Nádherné a veľmi príjemné! Mám z neho radosť a cítim sa v ňom naozaj originálne, pretože také naozaj na nikom nenájdem. 

Dnes po troch veľmi dlhých zamračených nostalgických dní, konečne, vyšlo slnko a bol krásny jesenný deň. V takýto deň sa človeku hneď lepšie dýcha. Priznám sa, že nemám vôbec nič nové, keď nerátam svoju už tretiu známku, ktorá naozaj nebola najhoršia. Moje dni prebiehajú stále rovnako, ale v tejto chvíli mi to neprekáža. Už sa neviem dočkať ďalšej návštevy, ktorá za mnou príde za dva týždne, ale o tom až niekedy neskôr. A tiež už častejšie začínam myslieť na Vianoce, o ktorých tu budete odteraz počúvať stále, pretože je to pre mňa obdobie najkrajšie a najmagickejšie v celom roku a rada o nich rozprávam, píšem a premýšľam. A tento rok budú ešte o niečo krajšie, pretože pôjdem domov!

Pre mňa víkend začal až teraz. Som rada, že som prišla zo školy a uvarila si svoju obľúbenú kávu. V posadí mám pustené svoje obľúbené priateľky zo seriálu Sex v meste, ktoré mi vždy spríjemnia deň. Keď som odchádzala v septembri do Talianska, mamka mi dala ako darček prvú sériu tohto seriálu. Som nadšená, postupne sa mi moja zbierka rozrastá. Slová mi dochádzajú, som asi až moc unavená na to, aby som napísala niečo viac. Prajem vám krásny zbytok soboty a nadchádzajúcu nedeľu. 

Zajtra je oslava patróna mesta, kde chodím do školy, takže škola je zatvorená. Dnes som si zrušila zajtrajšiu hodinu taliančiny, takže ma čaká celý voľný deň. Posledné dva dni som v noci skoro vôbec nespala, dnes mi robilo veľké problémy udržať oči otvorené a vnímať aspoň niečo z toho čo rozprávali v škole. 

V sobotu prišla mamka a ja som sa na ňu neskutočne moc tešila. Boli sme spolu včera na nákupoch vo Vignole a kúpila mi krásne rifle, po ktorých som už dlhú dobu túžila. Užili sme si celé poobedie, prechádzali sme sa, boli sme na zmrzline, ktorá je najlepšia na svete, poprezerali obchody a sadli si v kaviarni. Takéto chvíle mám najradšej, je to mamka a zároveň skvelá priateľka. Ale, bohužiaľ, dnes išla späť domov. Bola tu naozaj veľmi krátko, prešlo to rýchlejšie než som si to stihla užiť a vychutnať. Som z toho trochu smutná, ale nechcem na to myslieť. Za necelé tri týždne príde zasa a tentokrát aj s mojou babkou, ktorá tu ešte nebola, takže to bude po prvýkrát čo tu všetko uvidí a spozná. 

Dnes ma potešila profesorka z angličtiny, ktorej sa obecne veľmi bojím. Moju domácu úlohu dala za príklad celej triede a pochválila aj moju taliančinu. Mam z toho dobrý pocit. Už naozaj nemám taký strach rozprávať. Moja mamka bola zo mňa trochu prekvapená, pretože ma ešte nikdy nepočula toľko rozprávať po taliansky. Samozrejme, bola prekvapená veľmi milo. Už začínam trochu veriť, že sa tú taliančinu naozaj naučím...