Taký je život

Zajtra je oslava patróna mesta, kde chodím do školy, takže škola je zatvorená. Dnes som si zrušila zajtrajšiu hodinu taliančiny, takže ma čaká celý voľný deň. Posledné dva dni som v noci skoro vôbec nespala, dnes mi robilo veľké problémy udržať oči otvorené a vnímať aspoň niečo z toho čo rozprávali v škole. 

V sobotu prišla mamka a ja som sa na ňu neskutočne moc tešila. Boli sme spolu včera na nákupoch vo Vignole a kúpila mi krásne rifle, po ktorých som už dlhú dobu túžila. Užili sme si celé poobedie, prechádzali sme sa, boli sme na zmrzline, ktorá je najlepšia na svete, poprezerali obchody a sadli si v kaviarni. Takéto chvíle mám najradšej, je to mamka a zároveň skvelá priateľka. Ale, bohužiaľ, dnes išla späť domov. Bola tu naozaj veľmi krátko, prešlo to rýchlejšie než som si to stihla užiť a vychutnať. Som z toho trochu smutná, ale nechcem na to myslieť. Za necelé tri týždne príde zasa a tentokrát aj s mojou babkou, ktorá tu ešte nebola, takže to bude po prvýkrát čo tu všetko uvidí a spozná. 

Dnes ma potešila profesorka z angličtiny, ktorej sa obecne veľmi bojím. Moju domácu úlohu dala za príklad celej triede a pochválila aj moju taliančinu. Mam z toho dobrý pocit. Už naozaj nemám taký strach rozprávať. Moja mamka bola zo mňa trochu prekvapená, pretože ma ešte nikdy nepočula toľko rozprávať po taliansky. Samozrejme, bola prekvapená veľmi milo. Už začínam trochu veriť, že sa tú taliančinu naozaj naučím...