What Living Abroad Taught Me?

Krásny víkend, milí čitatelia. V roku 2012 som urobila zatiaľ jedno z mojich najlepších rozhodnutí - odišla som študovať vysokú školu do zahraničia, konkrétne do Talianska. Mnohí z vás, ktorí sledujú môj blog dlhšie to vedia. Samozrejme, v živote to nechodí ako vo filmoch a mnoho životných rozhodnutí prichádza aj s negatívnymi vecami. Ako som veľakrát spomínala, na začiatku to nebolo ľahké a musela som sa cez všeličo prebojovať. Ale keď na to teraz spätne spomínam, nebolo to nič tragické čo by sa nedalo zvládnuť. Samozrejme, človek musí byť silný a naozaj to chcieť, inak by to pri prvom probléme vzdal. Dnešný článok však chcem poňať pozitívne, zabudnúť na všetko zlé a skôr sa sústrediť na veci, ktoré mi život v zahraničí priniesol. 

Prišla som sem nevediac jazyk a v okamžiku som sa ocitla "sama" ďaleko od domova a rodiny. Asi prvú vec, ktorú chcem spomenúť a ktorú mi život v cudzej krajine poskytol je nový jazyk. Za tie roky som sa naučila dobre komunikovať v taliančine a ako som písala v jednom z minulých článkov, vedieť v dnešnej dobe jazyky je veľmi dôležité, takže jeden na viac rozhodne neublíži. A okrem toho, taliančina je jednoducho prekrásna. Páči sa mi ako zneje a práve preto veľmi rada počúvam talianské piesne. Ako som spomínala, na začiatku mi robilo problém povedať jednu súvislú vetu. Spomínam si moje zhrozenie, keď som počula prvú prednášku na vysokej, ktorej som nerozumela skoro ani slovo. Na prvé skúšky som bola nútená sa všetko učiť naspamäť a zázrakom dopadli dobre. A myslím si, že aj to učenie naspamäť mi dosť pomohlo, aj keď možno to nie je úplne najlepší spôsob učenia. Postupne som začala čoraz viac rozumieť a komunikovať. Chce to len čas, trpezlivosť a snahu. 

Som jedináčik a priznám sa, že som bola zvyknutá na určitý "servis". Hanbím sa to priznať, ale popravde je to úplne iné, keď ste samy alebo keď sa musíte deliť so súrodencami. To som ja nikdy nepoznala, všetko som mala len pre seba. Ale úprimne si nemyslím, že som zhýčkaná, len som bola zvyknutá, že veľa vecí zariadila za mňa mamka. Keď nám niečo chýbalo, stačilo zavolať a mamka to po ceste z práce kúpila. Znie to ako hlúposť, ale zrazu som sa musela o takéto denné drobnosti postarať sama. 

Stala som sa oveľa samostatnejšou. Napríklad som sa musela naučiť prať a žehliť. Vždy sa mi čisté oblečenie objavilo (ako zázrakom) v skrini, teraz musím myslieť na to, čí tá alebo oná košeľa, ktorú si chcem na druhý deň obliecť je čistá a vyžehlená. Tiež som sa musela naučiť pohybovať v cudzom prostredí a hlavne pochopiť ako celý systém na univerzite funguje. Na rôzne veci som si postupne zvykala. Musela som sa  naučiť spoliehať len sama na seba a všetko si zorganizovať.  

Viem, že vždy tu budem ako cudzinec, ale posnažila som sa, aby som sa tu cítila (skoro) ako doma. Nič nie je perfektné, ale verím, že ma život v zahraničí niekam ďalej posunul a dal mi do života skúsenosti. Som presvedčená, že sa mám toho ešte veľa čo učiť a som zvedavá čo si pre mňa život ešte prichystal. 

Žijete v zahraničí? Alebo ste nad tým niekedy uvažovali? Aký je váš názor? 

twitter / instagram / facebook

(top, jeans, bag: Zara, shoes: Tamaris)