April and May Photo Diary

Drahí čitatelia, presvedčila som sa o tom, že keď si človek niečo zaumieni alebo po niečom veľmi túži a vynaloží do toho všetku svoju energiu, jedného dňa sa mu to splní. Ako možno už veľa z vás vie, zamilovala som si beh a skoro už tri roky behávam pravidelne. Hranicu 10km som už dávno prekročila, ale zatiaľ som si nikdy na 15km netrúfla. Na začiatku tohto roku som si dala, okrem iných, aj cieľ zabehnúť 15km alebo viac, keď sa podarí. A veru sa podarilo! 

Nemám presne stanovený čas, kedy chodím behať. Väčšinou je to ráno, ale veľakrát sa kvôli škole alebo iným povinnostiam stane, že idem poobede alebo navečer. Jediným zvykom u mňa je ranný nedeľný beh pred omšou. Vždy si to tak pekne vypočítam, aby som všetko stihla a nemusela sa zbytočne ponáhľať. Tak som sa vybrala jednu aprílovú nedeľu. O deviatej som vybehla a plánovala som svoju obvyklú osem kilometrovú trasu. Hneď od začiatku som sa veľmi dobre cítila, ale nenechala som sa tým obalamutiť, pretože taký pocit sa po pár kilometroch často vytratí a nahradí ho únava. Tentokrát sa tak nestalo, stále som sa cítila dobre. Bolo krásne počasie a teplo, ale nie dusno, takže sa dobre dýchalo. Náramne som si to užívala, taký pocit som zatiaľ pri behu ešte nemala. Keď som prišla na jednu malú križovatku, kde som mala zabočiť smerom domov, nechcela som, niečo mi vravelo, aby som domov ešte nešla. Poslúchla som svoj vnútorný hlas, zabočila som opačným smerom a celý okruh som zabehla znovu. 

Urobila som svojích prvých 15 kilometrov a stále tomu nemôžem uveriť. Tak dlho som si to priala, že sa to nezdá reálne. Viem, že niekomu to môže zdať ako úplná maličkosť, ale pre mňa je to veľký krok a dôkaz, že všetko ide, keď človek naozaj chce a posnaží sa. Musím povedať, že som na seba hrdá, nikdy by ma vo sne nenapadlo, že raz budem behať dlhé trate a pritom si to tak vychutnávať. Takže po zdolaní tohto cieľu si teraz môžem stanoviť nový - čo tak 20km? Idete niekto do toho so mnou? 

Keď už sme pri tom behu, na začiatku mája som zažila svoj prvý bežecký závod, ktorý sa už štvrtým rokom u nás v mestečku koná. Mala som z toho strach, hlavne z veľkého množstvo ľudí, ale akonáhle sme vyštartovali, všetka nervozita a napätie sa vytratili. Počasie nám neprialo, večer pred závodom bol veľmi silný lejak, takže jednotlivé trate boli o niečo skrátené, pretože určité úseky boli stále plné vody. Bol to "trail" beh, takže sa išlo aj po tráve a po kameňoch, do kopcov, z kopcov a všade možne. Niektoré úseky boli nebezpečné, tráva sa šmýkala a hlavne bolo veľa bahna. Nechceli by ste vidieť moje topánky, keď som prišla domov, neuhádli by ste ich farbu, tak boli celé špinavé. V každom prípade to rozhodne stálo za to! Každému kto rád behá by som odporučila sa podobného závodu zúčastniť, určite sa nemáte čoho báť, je to niečo nové a zábavné. 

Ale už dosť o behaní! Posledné týždne som ako na ruskej dráhe, raz sa mám úžasne, ale vzápätí cítim, že padám dole. Mám pred sebou ešte niekoľko náročných mesiacov. Aj keď mám na leto niečo veľmi vzrušujúce na pláne, stále mám ešte skúšky a diplomovku, na ktoré musím neustále myslieť. Všetko sa snažím brať postupne a neriešiť veci moc dopredu, ale veľakrát v tom sama zlyhám a neubránim sa stresu, ktorý mi rozhodne v ničom nepomáha.  

Aké sú vaše plány na leto?

twitter / instagram / facebook