What Was I Thinking 5 Years Ago?

Január, 2013
„So šálkou kávy sedím pri obloku a pozorujem padajúce snehové vločky a hlavou sa mi honia mnohé myšlienky. Veľmi často je tých myšlienok a snov až priveľa a v hlave sa mi vytvorí nekontrolovateľný zmätok a ja nie som schopná zachytiť jedinú niť, ktorej by som sa mohla držať. Možno práve toto je dôvod toho, že sa neustále vzďalujem od písania, na ktoré myslím deň čo deň, ale vždy si nájdem nejaký dôvod, aby som to odložila na neurčito. A raz za čas príde taká chvíľa ako práve teraz, keď sa nahnevám sama na seba a nemôžem to viac vydržať a prinútim sa sadnúť si a písať čo mi prvé prejde mysľou. 

Pred chvíľou som čítala pekný článok o tom, ako ľudia odkladajú svoje sny na neskôr. Práve tento článok ma prinútil začať písať. Dotýka sa aj mňa. Myslím si, že každý z nás by sa v ňom našiel. Priznajte sa, koľkí z vás ste si dali novoročné predsavzatia a naozaj sa vám ich darí plniť?! Možno by som vás narátala na prstoch jednej ruky, ale viac nie, som si istá. Ja si radšej žiadne predsavzatia na nový rok nedávam, poznám sa natoľko dobre, že viem, kde by zostali. Niekde hlboko v mojej mysli, kde sa nedá ľahko dostať, aby boli uložené pekne v bezpečí a mohla som ich znovu a znovu vyťahovať každý jeden rok. 

Možno jedno jediné predsavzatie by som našla - zmeniť svoje myslenie a postoj k životu, k veciam, ľuďom...Chcela by som konečne zmeniť samú seba. Nie radikálne a drasticky! Naopak, páčilo by sa mi trochu sa svetu otvoriť a nechať vyjsť to pravé "ja", čo mám niekde schované vo vnútri. Správať sa spontánne, povedať svoj názor, prejaviť city, nebáť sa nových skúseností a nových cieľov, ktoré by som chcela dosiahnuť. Optimizmus - to je slovíčko, ktoré by som si priala objaviť vo svojej slovnej zásobe a používať ho v živote. V každej maličkosti hľadať a nájsť niečo pekné, dokonca aj v zlej situácii, ktorá sa môže časom a tým správnym postojom premeniť na výhodu. Stále sa snažím veriť tomu, že keď človek naozaj chce, tak dokáže všetko o čo sa pokúsi.“ 

O 5 rokov neskôr...

Čo sa za tých päť rokov zmenilo? Veľa a zároveň nič. Často hľadím von oknom a snívam o možnom a nemožnom. Stále so sebou bojujem a snažím sa na sebe zapracovať. Snažím sa byť menej tvrdohlavá a náladová, ale ani ja nie som dokonalá, som len človek, ktorý veľakrát zlyhá. Čo sa zmenilo je to, že si svoje chyby uvedomujem a pokúšam sa ich všetkými silami naprávať. Nie vždy sa mi to podarí, ale za pokus to stojí. A už si novoročné predsavzatia, lepšie povedané ciele, zapisujem. Verím, že čo je raz napísané čierne na bielom, tak je aj ľahšie zrealizovateľné. Zrazu to prestáva byť len lietajúca myšlianka, napísaním sa to stáva konkrétnejšie. Najlepšie je si ich napísať na nejaké viditeľné miesto a mať ich neustále na očiach, tak na ne rozhodne nemôžete zabudnúť. Prajem vám veľa šťastia, síl, energie pri plnení vaších snov! 

Aký máte názor na novoročné predsavzatia? Aký je váš najväčší cieľ na rok 2018?