Review: Všechny barvy nebe (The Color of Our Sky) od Amita Trasi

Drahí čitatelia, čo pre vás znamená priateľstvo? Pre mňa je to prirodzená potreba mať druhého človeka, iných ľudí okolo seba, ktorí mi svojím spôsobom patria a ja patrím im. Nie vlastnícky, ale citovo, ľudsky. Ja osobne mám priateľov a musím sa priznať, že keď niektorého z nich dlhšie nevidím, čosi mi chýba. Spoločnosť mojich verných priateľov ma robí šťastnou, veď koľkokrát mi len letmý úsmev priateľky zdvihol náladu a pomohol prekonať všedné problémy života. Na priateľa musíme mať čas, ako musíme mať čas na seba. Žiť bez priateľov znamená žiť ochudobneným a prázdnym životom, kedy sa človek poneviera celkom sám, bez možnosti zdôveriť sa niekomu so svojimi trápeniami a súženiami.

I keď som ešte mladá, viem už zo skúseností mojich blízkych, že priateľstvo, tak ako každý iný cit, sprevádza človeka celým životom. Ja som mala obrovské šťastie, pretože svoju vernú priateľku som stretla už keď som mala päť rokov a odvtedy sa naše priateľstvo upevňuje a vyvíja. Je ako moja sestra, ktorú som si ako dieťa priala, beriem ju ako súčasť rodiny. A ani diaľka nás nemôže rozdeliť. Každá už niekoľko rokov bývame v inej krajine, takže sa vidíme len asi jedenkrát do roka. Je to ťažké, chýba mi, ale sme v kontakte každý jeden deň. 

Takéto silné priateľstvo, ktoré prekoná roky odlúčenia je podstatou knihy s názvom Všechny barvy nebe od indickej autorky Amita Trasi. Kniha začína príchodom hlavnej hrdinky Tary späť do Indie, kam sa rozhodla po smrti otca odísť hladať jej vernú priateľku z detstva Muktu. Mukta sa narodila matke z nízkej kasty, bola chrámovou prostitútkou a taký istý údel čakal aj Muktu. Svojho otca nepoznala, jej matka verila, že raz si pre nich príde, ale ten deň nikdy nenastal. 

Po trpkých udalostiach sa Mukta ocitá u novej rodiny v Bombaji, kde sa zoznámi s Tarou a stanú sa z nich neodlučné priateľky. Vytvorili si medzi sebou veľmi silné puto, ktoré však preruší o sedem rokov neskôr únos mladej Mukty. Tara celý život žije s výčitkami svedomia, že je za únos zodpovedná. Keď sa jej otec pod tlakom svedomia zasamovraždí, Tara nájde dokumenty, ktoré svedčia o tom, že jej otec Muktu celé tie dlhé roky hľadal. Rozhodne sa, že v jeho pátraní bude pokračovať. 

Po jedenástich rokoch života v Amerike sa vráti do svojej vlasti a začne sa zložité, zdĺhavé pátranie počas ktorého objaví dávne rodinné tajomstvá. Či Muktu po tak dlhom čase nakoniec nájde, alebo nie, vám neprezradím. Kniha je tak pekná, že si ju musíte sami prečítať. Sú v nej silné momenty, ktoré ma vedeli rozplakať. Vďaka knihe som mohla nahliadnuť na to, ako to v Indii chodí a ako to ľudia z nízkych kást majú ťažké. 

Čítali ste už knihu Všechny barvy nebe? Ako sa vám páčila?