Bobiknannie

Zajtra je oslava patróna mesta, kde chodím do školy, takže škola je zatvorená. Dnes som si zrušila zajtrajšiu hodinu taliančiny, takže ma čaká celý voľný deň. Posledné dva dni som v noci skoro vôbec nespala, dnes mi robilo veľké problémy udržať oči otvorené a vnímať aspoň niečo z toho čo rozprávali v škole. 

V sobotu prišla mamka a ja som sa na ňu neskutočne moc tešila. Boli sme spolu včera na nákupoch vo Vignole a kúpila mi krásne rifle, po ktorých som už dlhú dobu túžila. Užili sme si celé poobedie, prechádzali sme sa, boli sme na zmrzline, ktorá je najlepšia na svete, poprezerali obchody a sadli si v kaviarni. Takéto chvíle mám najradšej, je to mamka a zároveň skvelá priateľka. Ale, bohužiaľ, dnes išla späť domov. Bola tu naozaj veľmi krátko, prešlo to rýchlejšie než som si to stihla užiť a vychutnať. Som z toho trochu smutná, ale nechcem na to myslieť. Za necelé tri týždne príde zasa a tentokrát aj s mojou babkou, ktorá tu ešte nebola, takže to bude po prvýkrát čo tu všetko uvidí a spozná. 

Dnes ma potešila profesorka z angličtiny, ktorej sa obecne veľmi bojím. Moju domácu úlohu dala za príklad celej triede a pochválila aj moju taliančinu. Mam z toho dobrý pocit. Už naozaj nemám taký strach rozprávať. Moja mamka bola zo mňa trochu prekvapená, pretože ma ešte nikdy nepočula toľko rozprávať po taliansky. Samozrejme, bola prekvapená veľmi milo. Už začínam trochu veriť, že sa tú taliančinu naozaj naučím...

V minulom článku som vám spomínala, že sa chystám na výlet do Modeny. Včera nám to vyšlo a bol to nezabudnuteľný deň. Mamkin priateľ S. pozná jednu rodinu. Majú tri skvelé dcéry, ktoré som mala možnosť spoznať a naozaj si ich obľúbiť. A to ešte nehovorím o ich mamke Daniele, ktorá je skvelá. Už som ju tu raz spomínala, ale nedá mi to, pretože s ňou zabudnete na smútok a na všetky vaše trápenia a len sa tešíte a usmievate. Po včerajšom dni ma doslova bolia kútiky úst z toho neustáleho úsmevu, ale naozaj mi to prospelo. 

Bola to klasická babská jazda po akej som túžila. S. mi samozrejme nepovedal kam ma chcú zobrať, ako vždy. Takže to pre mňa bolo príjemné zistenie. Zobrali ma do nákupného centra Grand Emilia, ktoré sa ale ničím nelíšilo od našich nákupných centier. Vládla tam atmosféra ako u nás, veľa ľudí, veľa krásnych obchodov a veľa túžobných pohľadov do výkladov. Najprv sme zamierili do obchodu Walt Disney, kde mi Daniela po úmornom presviedčaní z mojej strany, že to nie je nutné, kúpila krásneho plyšového Mickey Mousa, s ktorým sa spí ešte omnoho lepšie. Potom ma zobrali na ich obľúbenú zmrzlinu, ktorú si vždy dajú, keď sú tam. Bola to naozaj veľká kalorická bomba a všetky sme sa zhodli, že sme v jednej minúte pribrali snáď o tri kilá. Keď som navrhla, že sa ideme fotiť, tak sa do toho Daniela naozaj vrhla a v jednom obchode na nás navliekla naozaj všeličo. Našťastie na nás nikto políciu nezavolal. Ale radšej sme sa presunuli do iného obchodu. Obchod najkrajší aký som kedy videla a nemohla som sa ubrániť a nevyfotiť aspoň pár fotiek, ktoré vám chcem ukázať. Po tom krásnom zážitku a pohladení pre moje oči som zazrela môj obľúbený Promod. Moje srdce jasalo. Môj obľúbený obchod, ktorý ma ešte nikdy nesklamal. A bolo tomu tak aj včera, priviezla som si krásny šedý sveter a biele tričko, ktoré určite niekedy uvidíte. Potom mi navrhli či nechcem ísť s nimi a s jejich priateľmi na večeru, na ich typické placky, ktoré volajú „borlenghi“, a ktoré su skutočne skvelé. A ja som nemohla odmietnuť, keď ma tak prehovárali. Prišla som domov o pol jedenástej s krásnym pocitom v srdci! Ráno sa stávalo už trochu horšie...

A ešte jedna skvelá novinka, dnes prišla moja milovaná maminka!

Ďalší týždeň sa blíži ku koncu. Čas ubieha naozaj rýchlo a ani sa nenazdáme a budeme sa všetci chystať na Vianoce (na ktoré sa neskutočne teším). Postupne už aj tu, v Itálii, stromy odhadzujú svoje listy sfarbené do krásnych farieb. Páči sa mi toto ročné obdobie. A teším sa, keď mi v sobotu mamka privezie moje obľúbené svetre (samozrejme aj ni čo nové), ktoré v tomto ročnom období tak rada nosím.

Dnes som mala ísť na menší výlet do Modeny. Ale dnes to nevyšlo, takže pôjdeme zajtra. O tom vám ale poviem neskôr a možno prinesiem aj pár fotiek. 

Nadpis tohto príspevku trochu pripomína moju situáciu, môj minulý, dnešný aj budúci stav, môj život v Itálii. Nemôžem povedať, že by som doslova trpela, nikto mi tu neubližuje. Práve naopak, majú ma tu radi a stále mi to pripomínajú. Nikdy by som to nepriznala, ale chýba mi domov. Zasa ma neberte doslova, slovom „domov“ myslím svoju rodinu, nie krajinu Slovensko a konkrétne mesto, v ktorom žijem, to mi naozaj nechýba a som rada, že sa Itália na jeden rok stala mojím domovom. Ale moja milovaná mamka mi chýba najviac. A najhoršie to pociťujem v nedeľu, ktorá sa nesie v znamení smútku. V noci z nedele na pondelok pravidelne nemôžem spať a len sa prevaľujem v posteli a myslím na to, že musím zaspať a odpočinúť si. Ale ako naschvál spánok nie a nie prísť. Ale najlepšia správa na celom svete je, že v sobotu (áno, túto sobotu) maminka príde. Síce len do utorka, ale aj tých pár dní stačí. Len sa nechcem vidieť ako budem v utorok plakať!

Včera (tú smutnú nedeľu) sme boli v kine. Už dlhšiu dobu som počula o knihe a neskôr aj o filme Jedz, modli sa, miluj. Keď som videla na talianskom Mtv ukážky na tento film, hneď mi bolo jasné, že ho musím vidieť. A nemýlila som sa, bol to presne film pre mňa, presne taký aké mám rada. Takže každému ho vrelo doporučujem vidieť. Ja si pôjdem stiahnuť hudbu z toho filmu, ktorá bola krásna. 

Náhodou som sa ocitla na skvelej stránke, kde sa nachádzajú fotky krásnych modelov z prehliadok v Paríži (určite aj iné veci, ale teraz je tam veľa príspevkov práve z fashion shows from Paris). Zaujalo ma to, ale hlavne tieto modely od Balmain. Sú dokonalé. Majú v sebe drsný nádych, ale nepôsobia provokatívne. Viem si predstaviť vyraziť v niektorom z nich do ulíc :). 

 from TeamPeterStigter