Bobiknannie

Vonku už druhý deň prevláda vlhké, zamračené a (dokonca) veľmi studené počasie, ktoré ma núti zostať doma a oddávať sa lenivosti. Nemám chuť robiť fotky, ani vymýšľať niečo nové, čo by spestrilo môj blog. Ale chcem sa vám poďakovať za účasť sa za pekné komentáre, ktoré ma vždy potešia a ja dúfam, že aj ja vás budem na oplátku tešiť svojimi novými príspevkami (to by ale muselo skončiť toto nepekné počasie).

Včera bol napriek všetkému naozaj podarený deň. Najprv sme mali v pláne ísť do ulíc, niečo pofotiť a nakúpiť, ale nakoniec sme zakotvili u mňa v izbe. Kde som na zem rozložila veľkú deku a na nej sme začali kresliť na veľký papier, ktorým chce slečna G. ozdobiť svoje dvere. Musím povedať, že sa nám darilo, ale za následok to má ubolené nohy od sedenia na tvrdej dlážke. Ale stálo to zato a keďže to počasie znovu nestojí za nič, dnes budeme pokračovať.

Dúfam, že už čoskoro pridám nejaké nové fotografie. Zatiaľ sa musíte uspokojiť s menším výberom mojich starších fotiek.

Veľmi príjemne si užívam posledné prázdninové dni spolu s mojimi priateľkami. Aj vám chcem popriať krásne strávené nadchádzajúce dni, a potom dobrý nástup do školy. Aj napriek dnešnému zamračenému počasie, ktoré ma prekvapujúco vôbec netrápi, ideme navečer do kina na film Zatiaľ spolu, zatiaľ nažive, kde hrá Cameron Diaz, ktorú som si obľúbila vo filme Prázdniny, ktorý milujem a ktorý musím mať na cestách vždy so sebou. 

Nemusím písať, že prázdniny sú definitívne u konca, pretože vo vzduchu je už cítiť napätie a smútok, ktorý sprevádza koniec dvoch krásnych mesiacov nič nerobenia, odpočinku a zábavy. A napätie z blížiacej sa školy a s ňou spojených povinností je naozaj všade. Keďže mám nový blog, kde chodia nový ľudia, ktorí nečítajú môj prvý blog, ktorý mám už vyše roka, mala by som vám napísať niečo z toho čo nové ma tento rok čaká.

Idem do tretieho ročníka, ale s tým rozdielom, že nastupujem na gymnázium v Taliansku. Moja mama má už skoro päť rokov priateľa Taliana, s ktorým sa zoznámila na internete. Ja viem, že to znie úplne neuveriteľne a ako vystrihnuté z nejakého filmu, ale zatiaľ je ich vzťah dobrý a myslím, že mali veľké šťastie. Pretože nie každému sa podarí nájsť dobrého priateľa takouto cestou. Týmto sa mi zmenil život úplne od základov. Zrazu niekoľkokrát za rok jazdím do Talianska a prežívam tam naozaj prekrásne chvíle, zdá sa mi to ako úplne iný svet. Nikdy predtým by som si nemyslela, že budem mať takúto možnosť. Keď sa prvýkrát spomenulo, že by tu bola tá možnosť, ísť tam študovať, tak som nechcela veriť, ale napriek tomu som neváhala a skočila som po tejto príležitosti. Veľa ľudí ma obdivuje za toľkú odvahu. Ale mojim veľkým snom je vycestovať, nežiť na Slovensku, pretože zatiaľ ma tu žiadne veľké šťastie nepostretlo. A zrazu sa môj sen stal skutočnosťou a za tri týždne odchádzam do Talianska a predpokladá, že sa sem dostanem až na Vianoce. Samozrejme, obávam sa toho. Nie je to ľahká vec, opustiť všetko a prísť do cudzej krajiny a všetko sa učiť v cudzej reči, ale pevne verím, že to zvládnem. Poznám veľa mladých ľudí, ktorí takto študovali rok v zahraničí a každý si to neviem vynachváliť. Tak mi držte palce!

Včera bolo u nás krásne teplé počasie, preto som sa so slečnou G. vybrala na kúpalisko. Bola som tam prvýkrát počas tohto leta a naozaj sme si to užili. Opálila som si len jednu časť tela, pretože som stále ležala na bruchu, takže mám chrbát mierne červený. Takže dúfam, že sa niektorý deň ešte vyčasí a budem si môcť ,,opiecť“ aj moju prednú časť tela. Inak posledné prázdninové dni trávim so svojimi priateľkami nad pohárom dobre vychladenej kofole. 

V augustovej Eve bol krásny článok s názvom Hviezdne kérky, kde ukazovali a popisovali najznámejšie tetovania na slávnych Hollywoodskych hviezdach. Myslím, že veľa dievčat ten článok muselo čítať, pretože magazín Eva je veľmi známy a obľúbený. Ale chcem počuť váš názor na tetovanie. Dali by ste si niekedy tetovanie na svoje telo? Budem rada, keď mi napíšete vlastné názory alebo skúsenosti.

Keby som mala za seba napísať a vyjadriť názor, tak sa priznám, že tetovanie milujem a veľmi sa mi to páči. Rozhodla som sa, že svoje najdôležitejšie životné okamihy, skúsenosti, poznatky (alebo čokoľvek iné) si zaznamenám na svoje telo. Možno sa to niekomu bude zdať ako úplná hlúposť. Každý máme iný názor a ja chcem počuť práve ten Váš. 

Už veľmi dlhú dobu mám v obľube seriál Sex v meste, ktorý chodil na jednom českom programe, kde som ho videla prvýkrát. Pred pár mesiacmi odvysielali posledný diel šiestej série. Bola som nešťastná a poprosila som svoju mamku, či by mi nekúpila niektorú sériu na dvd. Našla jednu stránku, kde ich predávajú, a tak sa stalo, že som si pod stromčekom našla štvrtú sériu tohto unikátneho seriálu. Neviem popísať radosť akú som z toho mala. Odvtedy bolo na dennom poriadku, že som sa aspoň jeden diel za deň pozrela. Aj keď sme maľovali obývačku a všetko bolo vynesené preč a po dlážke veľké biele škvrny, roztiahli sme si s mamkou záhradné kreslá a aj v takých neutešených podmienkach sme sa dívali na Sex v meste a užívali sme si to. Na toto budeme spomínať veľmi dlho.

Ale tým, že som sa na túto štvrtú sériu pozerala skoro stále, vedela som ju už skoro celú naspamäť a žiadalo sa mi ďalšej. Znovu som poprosila mamku, či by mi na nadchádzajúce narodeniny (v apríli) nedala ten najkrajší darček pre mňa, ďalšiu zo sérií, tento raz som chcela tretiu. A čuduj sa svete, mám ju doma a teraz sa pozerám raz na jednu a raz na druhú.

Ale znovu ma pochytila túžba po ďalšej. Postupne ich chcem mať všetky a vytvoriť si krásnu zbierku, ale viem, že to nejde hneď, budem musieť čakať, ale pre toto sa mi oplatí počkať.

A ako vidíte, na fotkách je aj nový parfum SJP, ktorý mi mamka kúpila v lietadle, keď sa vracala domov z Talianska. Vôbec som nič netušila a bolo to pre mňa obrovské prekvapenie, za ktoré chcem svojej milovanej mamke poďakovať.

Mám ešte jeden sen. Že sa raz dostanem do New Yorku a tam počas jednej prechádzky zazriem Sarah ako ide v zástupe novinárov a fotografov, ale nájde si pomedzi nich malý otvor a nám sa na chvílu stretnú oči. Milujem SJP a jej život novinárky Carrie, ktorá má tri verné priateľky, s ktorými zdieľa všetky svoje túžby, sny a tajomstvá.

Už piaty deň je u nás počasie zamračené a musím povedať, že to na mňa naozaj nepriaznivo pôsobí. Ráno sa vždy zdá, že bude krásne a slnečno, ale v priebehu hodiny sa celá obloha zatiahne a moja nálada tým klesne úplne na dno. Nemyslela som si, že som ten typ človeka, ktorého dokáže počasie takto ovládnuť. Ale mýlila som sa. Celé dni nič nerobím, len sa prechádzam po dome a premýšľala, ale aj tak nič nevymyslím. Aj keď prežijem pár pekných chvíľ s priateľkami (ako napríklad včera), vzápätí prídem domov a zlá nálada sa na mňa zosype ma tie pekne prežité hodiny sú niekde preč. Prepáčte mi, nechcela som aj vám kaziť náladu. 

Ako som už spomenula, včera mi zavolala kamarátka či mám čas a či by som nechcela prísť. Bola som jej nesmierne vďačná. Síce vonku pršalo a bolo nepríjemne zima, vytiahla som jesenné veci a vyrazila do toho nečasu. Musela ísť niečo kúpiť do obchodu, tak som sa ponúkla, že pôjdem s ňou. Prechádzka mi spravila naozaj dobre, aj keď sme sa tlačili pod jedným dáždnikom a jedno auto nás skoro celé ošpliechalo. Po príchode k nej domov sme si dali zeleninový šalát, ktorý máme obidve rady a išli sme sa pozerať na film. Bolo to úplne obyčajné dopoludnie, ale aj napriek tomu som sa cítila skvele. Neskôr sa nám ozvala slečna A., s ktorou sme sa išli znovu prejsť. Bolo niečo po ôsmej hodine, začalo sa stmievať a mesto vyzeralo ako mŕtve a ja som si pripadala ako na konci sveta, kde žijeme len my tri.

Dúfam, že mal ten od počasia pravdu a zajtra sa naozaj počasie zlepší a tým aj moja nálada!!! Aspoň vám poprajem príjemný zbytok dňa.

Začínam sa toho obávať. Na každom blogu, ktorý otvorím si autor/ka sťažuje na blížiacu sa školu. Pred rokom by som robila už mesiac to isté. Pretože pre mňa neexistuje nič lepšie, než prázdniny. Vždy sa na ten kľud a pokoj teším. Samozrejme, že je mi jasné, že nám zostávajú už len dva týždne. Sama som prekvapená ako rýchlo ubehli. Je neuveriteľné, že dva mesiace prefrčia tak rýchlo, že si toho ani nestihnem všimnúť a už je tu škola. A teraz, keď o tom každý píše si to začínam plne uvedomovať aj ja. Ale nechcem sa ešte strachovať. Inokedy by som toľkým optimizmom nesršala, ale veď za dva týždne sa dá toho ešte veľa stihnúť. Tak si prestaňme sťažovať, a ešte si vychutnajme posledné chvíle, pretože nikdy nemôžeme vedieť čo sa nám aj za ten krátky čas môže prihodiť. 

Čo je krajšie než pekne strávené chvíle s najbližšími priateľkami? Včera som prežila pekný podvečer v spoločnosti dvoch slečien. Slečna N., s ktorou trávim celé dni v škole a ktorá mi dodáva energiu, keď som vyčerpaná a spríjemňuje mi dlhé chvíle počas nudných hodín matematiky alebo fyziky. Slečna A., ktorá si zvykla na fotoaparát a rozbieha vlastnú dráhu modelky, ktorá jej otvorila dvere a na konci augusta sa chystá do Milána na týždne módy. Prajem jej to, ale na druhej strane aj trošku závidím, pretože verím, že to bude zážitok. Ale mám z toho niečo aj ja, konečne si obľúbila fotenie, takže keď na mňa príde veľká chuť a ja ju požiadam, aby mi stála ako model, tak to s nadšením prijme. Už máme dohodnuté fotenie na pondelok, ktoré sa nám dúfam podarí a vy sa môžete tešiť na príval fotiek. 

Na naše včerajšie stretnutie som si vybrala pohodlné jednoduché čierne šaty, ktoré som náhodou minulý rok zbadala na talianskom mercato trhu. Keďže sú celé čierne, rozhodla som sa do toho vniesť trochu farieb, k čomu mi úžasne poslúžila taktiež kabelka z Talianska, ktorú som pri prvom pohľade musela mať. Ja som milovník nohavíc alebo džínsov, ale v poslednej dobe som si obľúbila voľné šaty, v ktorých sa cítim uvolnene a v týchto letných horúčavách v nich nie je tak horúco, a keď na ulici zafúka mierny vietor, tak sa krásne rozvlnia. 

Pri nečakanej návšteve môjho nového, panenského blogu Vám ako prvé, padne zrak na názov blogu ako aj na nadpis prvého článku, zarazíte sa a z obavy šírenia anarchistických a do neba volajúcich rečí, už-už idete myšou na tlačidlo červeného krížika v pravom rohu obrazovky počítača, aby ste ho zrušili. Ale nerobte to!

Jedna sedemnásť ročná dievčina z malého mesta na západnom Slovensku sa rozhodla vytvoriť ‘svoj svet’. Učinili tak už mnohé a dokonca aj mnohí, ale ona si od toho nič nesľubuje, nečaká zázraky a obrovskú návštevnosť. Len chce vytvoriť miesto vhodné pre ňu, ale aj pekné a príjemné miesto inšpirácie pre Vás. Bude sa snažiť, aby ste sa tu cítili dobre a aby každá Vaša návšteva stála zato a prilákala Vás znovu prísť a nedočkavo očakávať nový článok alebo fotky.

Nemá v úmysle viesť denník, na také učeli má už rok druhý blog a každého na ňom s radosťou privíta: youandtherest.blog.cz. Rada fotografuje, cestuje a číta. Tieto tri záľudy sú pre ňu najdôležitejšou súčasťou života. A o svoje zážitky, skúsenosti a poznania sa chce s Vami podeliť. Samozrejme, ako každé iné dievča sa rada pekne oblečie. Aj tie, ktoré sú nadvecou a so šatami si hlavu nelámu sa občas radi ‘vyfintia’. Každa to potrebuje.

V septembri ide na rok študovať do Itálie. O Itálii je známe, že je centrom módy, luxusu, známych návrhárov a modeliek. A môže to potvrdiť, talianky majú naozaj vkus, s ktorým vyčarujú krásne ‘outfity’, v ktorých vyzerajú očarujúco. Preto bude mať okolo seba veľa inšpirácie a možností fotografovať, ktoré sa prostredníctvom tohto blogu dostanú aj k Vám.

Už mi zostáva len zaželať Vám príjemnú zábavu.