pondelok, 28. februára 2011

Aký bol váš víkend? Ako ste ho strávili? Ja som prežila pekný víkend, aj keď sa v podstate nič neudialo. V sobotu poobede po príchode zo školy som bola naozaj veľmi unavená. V piatok po škole sme išli do divadla (v Modene), ktoré sa mi veľmi páčilo a ktoré ma veľakrát rozosmialo. Dokonca sme sedeli (po trojiciach) na balkónoch čo bolo zaujímavé. Ale po celom týždni som toho mala dosť, dokonca posledné dve hodiny v sobotu sme písali ťažkú písomku z angličtiny (ale som rada, že už ju mám za sebou, teraz si len počkať na výsledok). Samozrejme, na zlepšenie nálady som si pustila "sexice" z mesta NY, ktoré sú vhodné za každých podmienok. Potom sa moje unavené telo naložilo do vane plnej horúcej vody, voňavej soli a bubliniek. Nič lepšie na svete neexistuje!

Pridám trochu staršie fotky zo soboty, kedy som nemusela ísť do školy a užila som si plné dva dni voľna. 

streda, 23. februára 2011

Prežila som prekrásny víkend a začiatok týždňa. V pondelok a utorok som si urobila zo školy voľno, pretože prišla za nami moja najdrahšia mamka. Od Vianoc sme sa nevideli, takže jej príchod ma neskutočne potešil, hodila som sa jej okolo krku a nechcela ju pustiť. Prišla v piatok a už včera sme ju boli zaviesť na letisko, lebo kvôli práci nemohla zostať dlhšie. Síce tu bola štyri dni, mne to teraz pripadá ako keby tu bola len hodinu a aj tá hodina sa mi prisnila. Znovu sa cítim v tomto veľkom dome úplne sama a všade si pripomínam jej prítomnosť. Keď som včera prišla domov, hneď vo dverách som zacítila jej parfum a dala sa do plaču. Ale nebudem sa za nič hanbiť, je predsa normálne plakať, keď sa s niekým rozlúčite na ďalší mesiac (dúfajme, že jej to vyjde a na moje narodeniny bude tu!).
V pondelok sme si urobili „babskú jazdu“, len my dve! Prechádzali sme sa, nakupovali sme a jedli zmrzlinu...a bolo to skvelé!!!

sobota, 19. februára 2011

Je trochu zvláštne rozprávať vám o niečom čo sa stalo pred týždňom, ale náš internet prešiel veľmi zlým obdobím, ale dnes sa konečne z tmavého depresívneho stavu prebral a ja mám možnosť znovu sa vám ozvať. Minulý článok bol veľmi optimisticky naladený v dôsledku krásneho týždňa, ktorý som prežila. Bol to naozaj prekrásny týždeň, ktorý by mal byť zaznamenaný. Rozprávala som vám priebeh prvých dní, ale bez piatočného dňa by to nebolo kompletné, ktorý bol jednoducho skvelý. 

Ráno som si mohla dlhšie pospať, zobudili ma lúče slnka, ktoré svietilo počas celého minulého týždňa. Pripravila som sa, obliekla som si jarnú bundu a na krk dala nový náhrdelník so srdiečkom. Bola som dohodnutá so Sylviou, že pre mňa príde o jedenástej. Samozrejme, ako pravá Talianka prišla skoro o polhodiny neskôr a mohli sme vyraziť, smer Bologna. Myslela som si, že presedíme od jednej hodiny do tretej na prednáške o kine a pôjdeme naspäť, pretože ona už o štvrtej mala byť v práci. Išla som s tým, že sa preveziem v aute (vypočujem skvelú hudbu) a uvidím veľa nových ľudí. Prednáška bola o niečo zaujímavejšia než prvýkrát, ale stále to nebolo ono. Spoznala som dievča menom Giulia, ktorá si sama balila cigarety, čo na mňa zapôsobilo. Keď sme čakali na autobus, ktorý nás mal zaviesť na parkovisko, kde sme nechali auto, povedala som Sylvii, že sa mi to balenie cigariet veľmi páčilo. Ona mi na to povedala, že v aute má na to všetky veci, dokonca aj taký strojček , s ktorým sa to krásne „ušúľa“! A tu sa prejavila moja zvedavosť, keď som sa jej opýtala, či ma to nenaučí robiť. 

Keď sme už sedeli v aute (ja už som všetky veci potrebné na ušúľanie cigarety prezrela) a vyšli sme na cestu, zrazu sme sa objavili v dlhej rade áut, ktorá sa hýbala veľmi pomaly. Už boli skoro štyri hodiny a my sme ešte stále boli v Bologni, Sylvia sa rozhodla, že ideme do nákupného centra. Zavolala do práce že nestihne prísť a už sme boli na ceste za obchodmi. Keď sme sa dostali z Bologne na diaľnicu Sylvia spomenula, že si urobíme deň v štýle Sex and the city (aj ona ten seriál miluje). Ja som so smiechom prikývla a cítila som sa krásne. Potom sa náš rozhovor znovu točil okolo tohto skvelého seriálu a ona spomenula koktail cosmopolitan, ktorý počas celého seriálu Carrie s obľubou pije. Ona ho skúšala a veľmi jej chutil a chcela vedieť či som ho už pila. Samozrejme, že ja som nemala žiadnu príležitosť ochutnať ho, ale vždy sa mi to v tom seriáli veľmi páčilo. Sylvia s rozhodným hlasom povedala, že ma zoberie večer von a musím ho ochutnať. Myslíte, že som proti tomu niečo namietala?! ...

Nakupovali sme, prechádzali obchody (hlavne kníhkupectvo, naša spoločná vášeň), prišla jej sestra aj s jej skvelou mamkou, rozprávali sme sa, jedli dobrú pizzu a ešte lepšiu zmrzlinu. Večer som skúsila cosmopolitan a bol skvelý, točila sa mi hlava, naučila som sa baliť cigarety a začalo ma to neskutočne moc baviť a spoznala som jej priateľa. Fantastický deň, fantastický celý týždeň! 

streda, 9. februára 2011

Ako som už v minulom článku naznačila, tento týždeň je niečím iný ako ostatné. V pondelok som bola v škole, ale v triede sme boli len traja. Ostatní spolužiaci tento celý týždeň robia "stage", chodia na univerzitu (biológia alebo chémia) a učia sa niečo nové a zoznamujú sa s prostredím univerzity a trochu sa im priblíži ako to na univerzite chodí. Myslím si, že je to naozaj užitočná skúsenosť, ktoré študentom pomôže v rozhodovaní sa, na ktorú univerzitu po gymnáziu ísť. Ja túto aktivitu s nimi nerobím, na jednej strane by mi robilo problémy niečomu porozumieť a na druhej strane by mi samej robilo značné ťažkosti dostať sa do Bologne alebo Modeny.

Zoznámila som sa tu s jednou skvelou rodinou, ktorá má tri úžasné dievčatá. Pred pár mesiacmi som vám ukazovala fotky z nášho výletu do nákupného centra. Najstaršia z ich dcér, Sylvia, študuje prvý rok na umeleckej vysokej škole. Je naozaj skvelá, neskutočne krásne kreslí a fotografuje ( a tiež riadi auto)! Práve s ňou som včera išla na jej prednášky do Bologne. Vstávala som o piatej ráno, ale vôbec mi to nevadilo, bola som plná energie a nedočkavosti. Každé ráno vozí aj svoju mladšiu sestru Noemi, ktorá chodí na strednú školu, kde sa učí za kuchárku. Ešte pred odjazdom smerom na Bolognu sme si zašli na kávu, ja som si dala svoje obľúbené cappuccino. O deviatej sa začala prvá prednáška s názvom "estetica musicale", boli to zatiaľ prvé hodiny, kde rozoberali históriu muziky, hlavne sedemnásteho storočia. Profesor bol veľmi milý, sympatický a usmiaty. O jedenástej sme sa presunuli na ďalšej budovy, kde nás čakala prednáška s názvom "cinema", teda "kino". Bola to úplne prvá prednáška, kde celé dve hodiny rozprávala orientačné veci ohľadne štúdia a skúšok. Bolo to pre mňa niečo úplne iné, videla som veľa mladých ľudí, samozrejme, veľa krásnych mladých Talianov, jeden krajší než druhý.
Zatiaľ čo dnes sme mali len prvé dve hodiny (od deviatej do jedenástej) znovu prednášku "estetica musicale", a potom voľné poludnie len pre nás. Urobili sme si krásny výlet po Bologni, do ktorej som sa definitívne zamilovala. Bol to prekrásny deň, s ktorého mám dobrý pocit a na záverečnej ceste domov sme si pustili najúžasnejšieho Boba Marleyho, ktorý to celé krásne zakončil! Prechádzali sme hlavnou zónou, kde bolo nespočetne veľa krásnych obchodov a ľudí. Boli sme sa pozrieť do obrovského obchodu s knihami (kde by som mohla stráviť celý život), jedli sme dobrú zmrzlinu a samozrejme nakupovali. Ja som si priviezla krásny náhrdelník s červeným srdiečkom a náramok na ruku. Som spokojná! Celý deň bol perfektný. 

pondelok, 7. februára 2011

Vonku to vyzerá na príchod jari, čo ma neskutočne teší. Dnešnú cestu zo školy som si užila, svietilo slniečko, vtáci spievali a vonku bolo neobvykle veľa ľudí, ktorí si užívali krásne počasie. Som nadšená a mám z toho dobrú náladu.
Čaká ma pekný týždeň, teda aspoň dúfam, ale o tom vám napíšem neskôr. 

utorok, 1. februára 2011

Som už piaty deň chorá, ale dnes to už vyzerá lepšie (aj keď stále poriadne kašlem), takže zajtra ráno už budem nútená vstávať do školy. Ale prečo hneď myslieť na to najhoršie. Ešte mám dnešné popoludnie celé pre seba. 

V nedeľu aj do Talianska prišiel sneh a celý deň snežilo a snežilo. Ale dnes po dlhej dobe znovu vyšlo slniečko a ja som sa neubránila myšlienkam na leto. Hovoríte si, že je to ešte skoro?! Pre mňa nie...zdá sa mi, že ten čas v mojom prípade beží rýchlosťou svetla. Ani som sa nestačila obzrieť a už tu máme polrok v škole. Pamätám si ešte úplne živo, ako sme sa s mamkou každý deň rozprávali o tejto možnosti ísť študovať na rok do zahraničia...a teraz už mám polovicu za sebou. Je to neuveriteľné, ale zároveň desíve!
Preto pridávam pár letných fotiek, aby som si pripomenula tie prekrásne chvíle (ktoré nás čakajú aj tento rok!). 

Leto (Taliansko)  2009