Bobiknannie

pondelok 26. marca 2018

Drahí čitatelia, aké je vaše najobľúbenejšie ročné obdobie? Ja sa stále neviem rozhodnúť. Každé ročné obdobie podľa mňa v sebe skrýva svoju jedinečnú krásu. Kalendár nám pred pár dňami hlásil prvý jarný deň. Aj keď sú rána a večery ešte dosť chladné, vo vzduchu už je jaro cítiť. Milujem jarné obdobie v Taliansku, pretože žijem v oblasti typickej na pestovanie čerešní a mali by ste vidieť tú krásu, keď všetko zrazu rozkvitne a vzduchom sa nesie omamná vôňa. 

So zmenou ročného obdobia sa spája aj zmena šatníka. Hrubé svetre, zimné kabáty a vysoké čižmy zameníme za ľahké bundy a nízke topánky. Ja osobne obľubujem zimnú módu a bude mi chýbať. Na viacerých blogoch som v poslednom čase čítala sťažnosti na zimné obliekanie, ale mne vrstvenie neprekáža, naopak ma to dosť baví a ťažko sa budem lúčiť s mojimi obľúbenými oversize svetrami. Ale aj napriek tomu sa teším na zmenu. 

Začala som pomaly premýšľať nad vecami, ktorými by som tento rok obohatila svoj šatník. Poďme sa na ne spolu pozrieť:

1. Na začiatku mája idem na štvordňový výlet, kde predpokladám, že budem veľa chodiť a rada by som si kúpila nejaké pohodlné, ale zároveň pekné topánky. Veľmi ma zaujali tenisky zo Zary s vyššou platformou v jemných farbách, ktoré sa hodia k čomukoľvek. Tiež som na stránkach otto.sk objavila krásne poltopánky z rastlinne spracovanej kože, ktoré ma na prvý pohľad zlákali. Myslím si, že sú vhodné do tohto prechodného obdobia, kedy nie je priveľmi zima, ale ľahký jarný dáždik môže kedykoľvek prekvapiť. 

2. Ako som už spomínala, svetre sú mojím najobľúbenejším kusom oblečenia. Milujem ich natoľko, že sa ich ani na jar nechcem úplne zbaviť. Samozrejme, siahnem po ľahšom a vzdušnejšom materiály. Čierny pletený cardigan sa hodí na každú príležitosť a do každého outfitu. Ale tiež som v Zare objavila tento viacfarebný sveter, ktorý ma baví a rozhodne spestrí každý jednoduchší outfit (nehovoriac o tom, že vám zdvihne náladu).  

3. V článkoch som už viackrát spomínala, že práve píšem diplomovú prácu. Už sa blížim k finále a tak som si povedala, že keď bude úplne kompletne hotová, darujem sama sebe za odmenu nejaký pekný šperk. Objavila som španielsku stránku bylia.es, kde ponúkajú veľa krásnych veci, vyberanie bolo naozaj ťažké, ale zaujal ma zlatý náhrdelník s malými zirkónmi a jemný strieborný náramok tiež s malým detailom. 

4. Nemôžem zabudnúť na bežecké oblečenie. Akonáhle sa oteplí, rada vymením dlhé legíny za trojštvrťové. Najradšej ich nosím v čiernej alebo nejakej tmavej farbe, našla som pekné Adidas čierne legíny, ktoré majú na boku tyrkysový pásik, ktorý ich trochu oživí a čo je hlavné, na zadnej časti majú malé vrecko. Už dlhšiu dobu tiež túžim po nových bežeckých teniskách. Vyskúšala som rôzne značky, ale asi najviac mi vyhovujú tie od Adidas. Vybrala som si tenisky pureboost v šedej farbe, ktoré ma hneď oslovili, sú ľahučké a veľmi vzdušné. 

5. Najradšej mám tmavé alebo neutrálne farby, ale v teplejšom období nosím veľmi rada bielu. Nové biele džínsy som si už dlho nekúpila a tak som si povedala, že tento rok to napravím. V poslednej dobe sa mi tiež páčia šaty na traky, ktoré sú hrozne pohodlné a podľa mňa vyzerajú skvelo. 


6. Rada sa obliekam elegantnejšie. Keby som si mala vybrať, radšej si oblečiem košeľu než tričko, alebo nohavice než džínsy. Ale sú tu chvíle, kedy aj ja mám chuť na niečo športovejšie. Bomber bundu zháňam už veľmi dlho a konečne som našla krásnu saténovú Adidas vetrovku. Síce nerada nosím viditeľné logá na oblečení, v tomto prípade je veľmi nenápadné a vôbec mi neprekáža. A na záver, dlhšiemu klasicky strihanému kabátu v horčicovej farbe sa ťažko odoláva. 



Aké sú vaše vysnívané kúsky oblečenia na jar? 

štvrtok 15. marca 2018

Drahí čitatelia, vonku to vyzerá na skorý príchod jari. Nemôžem povedať, že by ma to priveľmi tešilo, osobne mám rada zimu a chladné dni, ale na druhej strane sa teším z čoraz dlhších dní a svetla. Predpovede nám však na nadchádzajúce dni hlásia znovu mínusové teploty a dokonca aj sneh, takže som toho chcela ešte rýchlo využiť a ukázať vám kabát, ktorý som si túto zimu zamilovala. Už dlho som ho obdivovala na stránkach, ale neodvážila som si ho kúpiť. Kto ma pozná vie, že najviac obľubujem tmavšie alebo neutrálne farby, takže takáto výrazná azúrová farba ma trochu odrádzala. Keď som na začiatku februára prišla domov, zastavili sme sa v Zare, kde práve prebiehali zľavy. A samozrejme som si tento kabát skúsila a akonáhle som ho mala na sebe, nechcela som ho už nikdy vyzliecť. Je nesmierne pohodlný a teplý a do tej farby som sa veľmi rýchlo zamilovala, plus bol v zľave. Niekedy sa naozaj vyplatí počkať. 

Aký je váš najobľúbenejší zimný kúsok oblečenia? 



Hello my dear readers, it looks like spring is coming which, I have to say, doesn't make me the happiest ever because I really like winter and cold days but on the other hand, I am enjoying longer days with more light. The weather forecast says that in up coming days it should be again much colder with minus degrees and maybe snow, so I have to take an opportunity to show you my favourite winer clothing item - Zara coat in light blue colour. I saw this coat on Zara website but I wasn't sure and I didn't end up buying it. I was scared of its bright colour because I usually wear darker or nude colours. But when I came home in early February, I did a quick stop at Zara and tried the coat on and I fell in love immediately. It is so comfy, warm and I fell in love with that colour too. Plus, it was on sale! Sometimes it is worth waiting. 

Which is your favourite winter clothing item?


coat: Zara (similar), sweater: Zara (similar), jeans: Zara (similar






streda 7. marca 2018

Milí čitatelia, dnes vám prinášam ďalší článok zo série "Bobiknannie Reads", v ktorom vám predstavím pár kníh, ktoré som za poslednú dobu prečítala a rada by som vám ich predstavila. Niektoré sa mi páčili viac, iné zasa menej, ale každá z nich ma niečím zaujala. Tak sa na ne poďme spolu pozrieť:

1. Turtles All the Way Down od John Green (5 stars) bola jedna z tých kníh, na ktorú som dlhší čas čakala a nemohla som sa jej dočkať. Keďže som prečítala každú Greenovu knihu, aj jeho posledné dielo mi nemohlo ujsť. Podľa mňa je toto jedna z jeho najlepších kníh. Od začiatku do konca ma bavila, neboli tam pasáže, u ktorých by som sa začala nudiť. Páči sa mi jeho štýl písania, ktorý sa veľmi dobre číta, ale nepríde mi povrchný alebo plytký. Kniha je o mladej dievčine menom Aza, ktorá sa spolu s jej priateľkou Daisy podujme vyriešiť záhadné zmiznutie jedného bohatého podnikateľa, čírou náhodou otca jej kamaráta z detstva, Davisa. Aza a Davis znovu obnovia ich priateľstvo, ktoré postupne prejde k niečo silnejšie, ale Aza sa nedokáže odpútať z vlastných myšlienok, ktoré ju neustále zväzujú. Ako to dopadne vám nepoviem, ale určite si túto knihu neváhajte prečítať. 

2. The Light We Lost od Jill Santopolo (3 stars) som dočítala len pred pár dňami. Je to veľmi ľahké čítanie, v tom zmysle, že sa kniha veľmi dobre a rýchlo číta. Takže aj vy, ktorí máte strach z anglických kníh, ale chceli by ste to skúsiť, toto je práve kniha pre vás. Na knihe sa mi najviac páčilo to, ako autorka dokázala rozprávaním hlavnej hrdinky vyvolať u mňa rôzne pocity, hlavne smútok z nenaplnenej lásky. Doslova som všetko prežívala a pociťovala spolu s ňou. Je to príbeh hlavne o láske Lucy k dvom mužom v jej živote. Čo sa mi na knihe nepáčilo boli veľmi krátke kapitoly, na ktoré som si nevedela zvyknúť. Ale na druhej strane, práve  tie dodali celému príbehu ten rýchli spád. Nechcem vám prezradiť viac, ale pripravte si vreckovky!

3. Knihu Are We Screwed? od Geoff Dembicki (3 stars) som objavila náhodou, ale som šťastná, že som ju našla a prečítala. Nakoniec sa stala súčasťou aj mojej diplomovej práce, na ktorej v súčastnosti pracujem. Je to veľmi zaujímavá, ale zároveň desivá kniha, ktorá sa zaoberá globálnym otepľovaním. Hlavne vykresľuje situáciu v Amerike a Kanade, kde ťažba ropy je hlavnou príčinou klimatických zmien. Autor rozpráva tiež o hnutiach mladých ľudí, ktorým sa už nepáči nečinnosť vládnych orgánov, a tak sa sami rozhodli situáciu zmeniť a posnažiť sa o vybudovanie lepšej budúcnosti. Hlavne sa zaoberá generáciou ľudí, ktorí sa narodili medzi osemdesiatimi a deväťdesiatimi rokmi, tzv. Millennials, ktorí budú musieť žiť s dôsledkami klimatických zmien ak sa niečo nezmení. Hlavná myšlienka, ktorá mi zostala v pamäti je tá, že každá malá vec, každé nepatrné gesto môže napomôcť k zmene. 






4. The Sun and Her Flowers od Rupi Kaur (5 stars) sa ku mne dostala hlavne vďaka Instagramu, kde som fotky tejto knihy videla niekoľkokrát za deň. Jedného dňa mi to nedalo, tak som si o knihe niečo našla, zistila som, že je to kolekcia básní a spontánne som si ju objednala. Poéziu som nikdy veľmi neobľubovala, väčšinou som jej nerozumela a nechcelo sa mi nad básničkami pridlho premýšľať. Ale táto kniha je iná, nie sú v nej básne v tom pravom slova zmysle, nič sa nerýmuje, skôr sú to myšlienky a zamyslenia nad životom, láskou, mužmi, priateľmi, rodinou. Kniha vás doslova pohladí na duši. 

5. The Sky Is Everywhere od Jandy Nelson (5 stars) je pre mňa jedna z najkrajších "Young Adult" kníh, ktoré som zatiaľ prečítala. Hlavne sa mi veľmi páčil autorkin štýl písania. Príbeh je sprevádzaný krátkymi básničkami, ktoré hlavná hrdinka Lennie necháva všade po meste. Tento poetický prvok dodáva knihe osobitosť. Už spomínaná Lennie sa musí vysporiadať so smrťou svojej sestry Bailey, s ktorou si boli veľmi blízke. Nájde pochopenie u sestrinho priateľa Tobyho, s ktorým ich pojí smútok a spomienky. Ale je tu aj nový chalan, Joe, ktorý prinesie radosť a hudbu do jej života. Stojí pred dôležitým rozhodnutím. Než však dospeje k finálnemu rozhodnutie, dopustí sa veľa chýb, ktoré sa veľakrát zdajú zbytočné. Celkovo ma kniha nadchla a ešte dlho po jej dokončení som nad ňou premýšľala.

Ktorá prečítaná kniha sa vám za poslednú dobu najviac páčila? Kedy a kde najčastejšie čítate? 

pondelok 5. marca 2018

Dear readers, today I want to talk about stress and how to deal with it. Because I am currently writing my dissertation, I am feeling stressed all the time. I have always been like this, always nervous about something. Very often it keeps me away from enjoying lots of things. I am trying to deal with it and remember that stress doesn’t help, it only makes things worse. I am not perfect and I am still struggling with it. I decided to tell what I usually do when I feel stressed and anxious.

1. Breathe 
First thing first, BREATHE! When I have a lot to do or I have something important ahead of me, I forget to breathe. I know that this may sound crazy but very often I realize that I am holding my breath when I am stressed and it makes me dizzy and overall not great. So every now and then, I remember to slow dawn, stop doing what I am doing at that moment and I take a few very deep breaths. And it is even better when you are outside and you are breathing the fresh air. Believe or not, but it feels amazing.

2. Take a break
If it is possible, take a break from what makes you anxious. Like me now, for example, when I am writing my dissertation and I don’t know what to write next, I step back and leave it for a moment. I will do something else instead to take my mind from it. I can assure you that when you come back to it, you will feel much better. When I have a writing block, I walk for a while (even inside the house) and ideas just come to me.

3. Physical activity
I love running, pilates or doing some cardio. I just feel amazing after working out. It is such an incredible feeling that makes me happy. I go for a run, usually in the morning so I can start the day feeling like a new person. My day is always so much better and I feel more productive. Find some physical activity that you like doing and do it when you feel stressed. You will notice the difference.

4. Books and music
Honestly, I am a bookworm. I love reading books. There is no such day when I don’t read at least a few pages. It makes me relaxed and calm when I am feeling nervous. So does music. I like listening to music even if I am studying. I don’t like when it is too quiet, I have to always hear some noise. To be completely open with you, sometimes I listen to some very sad music and I cry. Having a little cry is sometimes very liberating and it helps to get the feelings out. It doesn’t resolve the problem but you feel much better and confident to deal with it.

5. Talk
Just the other day, when I was speaking to my dearest friend and complaining about everything, she listened to me so patiently that I felt immediately better. I feel lucky to have persons around me with whom I can talk to. It is important to have person who will listen to you. I don’t expect that she/he will help me or give me advices, most of the time I just want to tell someone, just put it out there, get it out of me.

Share with me your tips to manage stress.








sobota 17. februára 2018

Milí čitatelia, po dlhšej dobe som konečne späť a mám z toho naozaj dobrý pocit. Boli chvíle, kedy som so sebou bojovala či mám v tomto pokračovať a či to má vôbec ešte zmysel. Potom som si uvedomila, že ma to vždy robí veľmi šťastnou, takže samozrejme, že to pre mňa význam má. Vybrala som si naozaj ten "najvhodnejší" čas znovu sa pustiť do blogovania. Práve som v polovici písania diplomovej práce, takže si viete predstaviť čo prežívam. Zatiaľ sa musím pochváliť, veľa plaču ešte nebolo, ale ako ten čas uteká a stráca sa mi pred očami tak si myslím, že to ešte len príde. Dlhšie som premýšľala nad spôsobom ako by som mohla svoj blog obohatiť a myslím si, že som na niečo prišla.

Dnešný článok bude prvý osobnejší článok zo série s názvom "My Story", v ktorej každý bude zameraný na určitú tému. Uvedomila som si, že som nebola za tie roky dosť otvorená. Som prirodzene dosť uzatvorený človek, nerada priveľmi o sebe a o svojom živote rozprávam. Veľmi často nevyjadrujem svoje názory, pretože mám strach z kritiky. Jedna vec, ktorú naozaj nemám rada je hádanie sa s niekým. Radšej som veľakrát ticho, aby som predišla sporom a nedorozumeniam. Možno to nie je najlepšia vlastnosť. Človek by sa asi mal voľne vyjadrovať, povedať si svoj názor bez toho, aby mal z niečoho alebo z niekoho strach. Po dlhom premýšľaní som prišla k rozhodnutiu, že chcem byť viac transparentná a otvorená k vám, mojím čitateľom, v nádeji, že možno niekomu môžem s niečím pomôcť alebo niekoho inšpirovať.

Prosím, ak by ste niekto mali tému, o ktorej by ste chceli, aby som vám napísala, neváhajte a napíšte mi do komentárov. Každý jeden vrelo privítam. 


Prvý článok bude zameraný na - AKNÉ. Ako dieťa a neskôr ako teenager som mala peknú pleť, neboli s ňou nikdy veľké problémy. Cítila som sa šťastná v porovnaní s niektorými vrstovníkmi, ktorí mali na tvári veľké vyrážky. Situácia sa náhle zmenila pri nástupe na vysokú školu. Bol to pre mňa poriadny šok, myslela som si, že už som dosť stará na to, aby som mala akné. Až neskôr som zistila koľko aj dospelých ľudí bojuje s akné. Nepopieram, bol som z toho zdrvená. Bola som na začiatku veľkej životnej zmeny. Presťahovala som sa do Talianska, začala som tam študovať na univerzite, každý deň som stretala veľa nový ľudí a predo mnou bolo veľa nových zážitkov a skúseností a nechcela som to prežívať s vyrážkami po tvári, kde ich každý mohol obdivovať. Úprimne povedané, nikdy som nebolo tragické, vyrážky som mala, ale nebolo to zanietené hrozne červené a boľavé akné. Aj napriek tomu som si to nepriala a k budovaniu môjmu sebavedomiu to tiež nepomohlo.

V určitých veciach som veľký perfekcionista a chcem mať veci urobené podľa mojich predstáv. Takže mať tie nedokonalosti na tvári predstavovali pre mňa hrozbu. Ale chápala som, že je to choroba (áno, je to chronické ochorenie kože), s ktorou sa trápi veľa ľudí, takže nie je sa čoho hanbiť. Ako každá choroba, aj akné by sa malo liečiť. Nehovorím, že by ste mali okamžite brať nejaké lieky, ale rozhodne to treba nebrať na ľahkú váhu. Pre mňa, bohužiaľ, lieky predstavovali jedinú fungujúcu alternatívu.

Verte mi, vyskúšala som všetko. Skúsila som snáď všetky dostupné krémy, mastičky, pleťové vody a iné produkty na problematickú pleť. Niektoré naozaj na chvíľočku pomohli, ale za pár dní to tu bolo znovu. Nič nefungovalo dlhodobo. Pleť som si dôkladne čistila, často som si vymieňala návlek na vankúš, aby som neprenášala nečistoty, tiež som mala vyčlenený svoj malý uterák výhradne na tvár. Potom nás napadlo či nemôžem byť náhodou na niečo alergická. Výsledky boli negatívne. Veľkú úlohu hrajú aj veci, ktoré človek zje alebo vypije. Postupne som vyčleňovala všetky potraviny, ktoré by mohli akné spôsobiť, ale ani to nemalo žiadny výsledok. Dokonca som išla aj na interné vyšetrenie a nechala som si skontrolovať krv, ale našťastie bolo všetko v  poriadku.

Aj keď som často plakávala a bola som nešťastná o liekoch som nechcela ani počuť. Až keď sme vyskúšali naozaj všetko a nič nám neukazovalo pozitívne zmeny, rozhodla som sa prejsť na lieky. Navštívila som Inštitút estetickej medicíny v Pezinku, kde mi doktorka Alena Pallová predpísala lieky Curacné. Vysvetlila mi, že je to čistý vitamín A, veľmi silný liek, ktorý som mala brať po dobu šiestich mesiacov. Liek je silný hlavne na pečeň, takže je dôležité často sledovať stav krvi a tiež sa nesmie po dobu užívania lieku otehotnieť, pretože by mohol poškodiť plod. Liek ma odstrašujúce vedľajšie účinky. Mama mi ich ani nedovolila prečítať, lebo ma pozná natoľko, že vie, že by som ich potom už nebrala. Ale netreba sa hneď vystrašiť. Každé telo je iné a funguje inak, takže je možné, že nebudete mať žiadny z príznakov, alebo budete trpieť na malé nepohodlie. Ja som mala veľmi, ale naozaj VEĽMI suchú pokožku. Hlavne pery, ktoré boli neustále popraskané a nič na ne nezaberalo. Ale je to niečo, čo sa dá vydržať. Tiež sme sa dohodli, že podstúpim  Aquaclean and ozone kúru, ktorá je potrebná urobiť viackrát, aby ste videli požadované výsledky. Ja som ju podstúpila trikrát a hneď po prvom raze sa mi pleť zdala krajšia a zdravšia.

Nikdy by som si nebola pomyslela, že niekedy napíšem tento článok. Za svoju pleť som sa hanbila, nechcela som sa s nikým o tom baviť. Nenávidela som pohľad do zrkadla a tým som nenávidela seba. Teraz ma svoj prístup mrzí. Nemali by sme sa hanbiť za niečo tak povrchné ako vyrážky na tvári. Človek je omnoho viacej, než jeho zovňajšok. Je oveľa dôležitejšie čo má človek vo vnútri než vonku.

Keďže som nepredpokladala, že niekedy o tomto budem tak otvorene rozprávať, nemám pre vás "pred a po" fotky na porovnanie mojej pleti pred a po užívaní Curacné. Už po pár týždňoch užívania som videla zmeny. Teraz je moja pleť čistá. Samozrejme, nie je dokonalá, to nebude asi nikdy. Stále sa mi sem-tam objaví jedna vyrážka, hlavne teda pred menštruáciou, ale to sa nedá ani len porovnať s tým ako to bolo predtým.

Ako som už spomenula, nikoho nechcem navádzať na užívanie liekov, od toho tu nie som. Chcela som sa s vami len podeliť o svoju osobnú skúsenosť s akné a ako sa mi ho podarilo zbaviť. Nie som doktor, takže vám nemôžem odborne poradiť, ale keď máte náhodou akúkoľvek otázku, len mi napíšte. Hlavne si zapamätajte, že v tom nie ste sami. Dôležité je byť informovaný, načítať si o tom čo najviac a byť trpezlivý.


P.S. Tiež by som nikdy neuverila, že sa vám niekedy ukážem bez make-upu, ale tu ma máte. Všetko musí byť raz po prvé.





Hello, my dear friends and readers, I am finally back. So many things and changes have been happening in my life that I haven't had the time to work on my blog. Even though, right now I am in the middle of writing my final thesis before my graduation which is a very hard work, very stressful and long, I decided to procrastinate a little and write this post. I have been thinking about adding something new to my blog for a long time now. I figured out something the other day, and I am very excited to share it with you.

This is going to be a first more personal blog post in a series of posts called "My Story" each  article dedicated to some topic. I am quite a private person, I don't like talking about myself, and I am aware of the fact that I don't share much information about my life with you. I don't often express my opinions and thoughts because I am scared of judgment. What I really hate is arguing with someone, so often I am rather quiet and I keep my thoughts and feelings inside. I know it is maybe not the best approach because everyone should express freely without the fear of being criticized. After many considerations I've finally decided to share more about me (or at least try to). So, as I said at the beginning, every post will be about one specific topic and I will talk about it, share my experience and hopefully maybe help somebody.

Please, if you have any suggestions about different topics I should be discussing or what you want me to talk about, let me know!

Today's topic is going to be - ACNE. As a child and then teenager my skin was generally fine. I have never had a big problem with it. I felt really lucky compared to some of my classmates who were struggling with major pimples. The situation changed when I started university. It was such a big shock for me. I thought I was too old to have acne. Only after I discovered that many adults suffer from it. However, I was devastated. I moved to different country to study at university, where I met so many new people and experienced a variety of different things and I didn't want to have those big zits on my face. Truthfully, it wasn't so bad, my pimples weren't massively big or inflamed but at that time, I felt hopeless and it definitely did not help build my self-confidence.

I am that kind of person who likes everything to be perfect so having those imperfections on my face, where everyone could see them, was tragic. Now I obviously understand that it is a very common disease (yes, it is a medical disease) and there is nothing to be ashamed of. Many people suffer from it and as any other disease it has to be treated. I am not saying that everyone should immediately take some medications, I am just sharing my experience and in my case, medications were the only option which actually helped me.

I can honestly say that I've tried everything. Acne skincare products (everything I could find on the market) didn't work for me really. It was maybe good for a few days but it kept coming back. I watched so many videos on YouTube about how people cleared their skin but when I tried their methods, nothing was helping me. I washed my face regularly, I also washed my pillowcase very often and I had my own little towel only for my face. Then I decided to check if I am not allergic to something. I am not! What you eat and drink can be one of many causes of acne so obviously, I tried to cut some "dangerous" foods out of my diet. As you may guess, that did not work either. I also saw a doctor to check my blood to see if there was everything all right. They couldn't find anything (thank God!).

Even though I was unhappy and cried a lot, I was against taking some pills. I genuinely don't like taking medications even if I am ill. After such a long time trying every possible option and not seeing any results I was frustrated and decided to go on medications. I visited a clinic called Inštitút estetickej medicíny in Pezinok. Dr.Alena Pallová prescribed me a medicine called Curacné. She explained to me that it is a pure vitamin A and it is a very strong medicine. I was supposed to take it for six months. Children under the age of 12 should not take it. It is very important not to get pregnant while taking it, because it can damage the embryo. This medicine has a lot of side effects which can scare you. My mom didn't let me read them because she knows me well enough to know that after reading them I wouldn't want to take them. So don't be afraid of it. We are all different and our bodies work in different way and you may not have any side effects at all or just some discomforts like I did. The only thing that bothered me was very (but VERY) dry skin and especially lips. My lips were constantly cracked but it is something you can live with. Dr.Pallová also suggested going through an Aquaclean and ozone treatment for troubled skin. It is better to do it a couple of times to actually get the results. I did it three times and right after the first one I could see the difference in the quality of my skin.

I never thought I would write this article. Acne was something I was so ashamed of and I didn't want to speak about it. I hated looking on myself in the mirror. I hated myself. Now I am sad about my attitude. We should not be ashamed of something so superficial as some piples on the face. Those does not define a persone. It is what is inside that is more important than what is outside.

I don't have any 'before and after' photos for you to see how my skin looked before and then after those six months of taking Curacné. My skin finally cleared up. Ah, what a feeling! I cannot say that my skin is now perfect, it's not. From time to time (especially before my period) I have a small pimple or two but nothing crazy. It can't be compared to how it was before. Also I cannot believe that I am sharing photos of me without any make-up. But here I am. Honestly, it feels pretty great!

As previously mentioned, I don't want to advertise medications, I wanted to honestly tell you my way to clear skin and this is it. Every skin is different so try everything you can before taking pills. This was around five/six years ago so maybe nowadays, there is a vast selection of much better and efficient products and treatments than when I was struggling with acne. I am not a specialist so I cannot give you specific medical advices but if you have any question, please, ask me!


Inform yourself, read as much on the topic as possible and just be patient and try what you can. Remember, you are not alone, there is a lot of people fighting acne, you will eventually win your battle.


nedeľa 28. januára 2018

Drahí čitatelia, práve sa zotavujem z chrípky, ktorá ma na niekoľko dní odstavila od "normálneho" života. Všetci okolo mňa boli chorí, takže to bola len otázka času, kedy sa to prenesie aj na mňa. Zistila som, že moja imunita je priam neexistujúca, pretože táto choroba ma až priveľmi oslabila. Teraz je hlavným cieľom dostať sa späť do formy, pretože som asi týždeň nebola behať a už mi to začína poriadne chýbať a neviem sa dočkať dňa, kedy znovu vybehnem.

Keď sme u témy behania, zaujíma ma, či pri behu alebo akejkoľvek inej športovej aktivite počúvate  hudbu alebo dokážete aj bez nej? Ja si behanie bez hudby vôbec neužijem. Hudba mi dodáva energiu a doslova ma poháňa dopredu. S hudbou je to oveľa väčšia zábava. Kto so mnou súhlasí? Zvykla som si používať aplikáciu Spotify, ktorá vám umožňuje vytvoriť si vlastné playlisty s obľúbenými pesničkami. Dnes sa chcem s vami podeliť o svoj aktuálne obľúbený playlist "Run With Me", ktorý počúvam pri behaní. Páčia sa vám pesničky, ktoré v ňom vidíte? Stiahnite si ho a môžeme spolu športovať pri rovnakej hudbe! 

Akú hudbu najradšej počúvate pri športovej aktivite?





štvrtok 11. januára 2018

Drahí čitatelia, dnes mám pre vás menší typ. Kto ma sleduje už dlho, možno vie, že už tretím rok pravidelne behávam a tiež už niekoľko dlhých rokov cvíčím doma pilátes alebo kardio. Od minulého leta s nástupom do práce sa môj volný čas skrátil na minimum, takže s pravidelným pohybom bol koniec. Cvičenie išlo stranou, ale behania som sa nevzdala. 

V poslednej dobe som však cítila chuť na zmenu. Je veľmi dôležité počúvať vlastné telo a z času na čas mu dopriať niečo nové. Dlho som sa pohrávala s myšlienkou začať s jógou, ale nikdy som to naozaj neurobila. Asi na všetko má prísť ten správny čas a pre mňa nastal teraz. Objavila som na Youtube Adriene, ktorá pravidelne pridáva videá, v ktorých cvičí jógu. Od prvého januára začala s novou sériou "30 Day Yoga Journey" s názvom TRUE, ktorá by vám mala pomôcť nájsť pravé ja. Neviem či to bude mojím cieľom, ale rozhodne ma to zatiaľ veľmi baví. Pomáha mi to upokojiť sa, pretiahnuť všetky svaly a naozaj spomaliť myseľ po dlhom dni. Skúste to tiež, myslím, že nebudete ľutovať.
Máte pre mňa vy nejaké typy/rady na cvičenie jógy?









utorok 2. januára 2018

Január, 2013
„So šálkou kávy sedím pri obloku a pozorujem padajúce snehové vločky a hlavou sa mi honia mnohé myšlienky. Veľmi často je tých myšlienok a snov až priveľa a v hlave sa mi vytvorí nekontrolovateľný zmätok a ja nie som schopná zachytiť jedinú niť, ktorej by som sa mohla držať. Možno práve toto je dôvod toho, že sa neustále vzďalujem od písania, na ktoré myslím deň čo deň, ale vždy si nájdem nejaký dôvod, aby som to odložila na neurčito. A raz za čas príde taká chvíľa ako práve teraz, keď sa nahnevám sama na seba a nemôžem to viac vydržať a prinútim sa sadnúť si a písať čo mi prvé prejde mysľou. 
Pred chvíľou som čítala pekný článok o tom, ako ľudia odkladajú svoje sny na neskôr. Práve tento článok ma prinútil začať písať. Dotýka sa aj mňa. Myslím si, že každý z nás by sa v ňom našiel. Priznajte sa, koľkí z vás ste si dali novoročné predsavzatia a naozaj sa vám ich darí plniť?! Možno by som vás narátala na prstoch jednej ruky, ale viac nie, som si istá. Ja si radšej žiadne predsavzatia na nový rok nedávam, poznám sa natoľko dobre, že viem, kde by zostali. Niekde hlboko v mojej mysli, kde sa nedá ľahko dostať, aby boli uložené pekne v bezpečí a mohla som ich znovu a znovu vyťahovať každý jeden rok. 
Možno jedno jediné predsavzatie by som našla - zmeniť svoje myslenie a postoj k životu, k veciam, ľuďom...Chcela by som konečne zmeniť samú seba. Nie radikálne a drasticky! Naopak, páčilo by sa mi trochu sa svetu otvoriť a nechať vyjsť to pravé "ja", čo mám niekde schované vo vnútri. Správať sa spontánne, povedať svoj názor, prejaviť city, nebáť sa nových skúseností a nových cieľov, ktoré by som chcela dosiahnuť. Optimizmus - to je slovíčko, ktoré by som si priala objaviť vo svojej slovnej zásobe a používať ho v živote. V každej maličkosti hľadať a nájsť niečo pekné, dokonca aj v zlej situácii, ktorá sa môže časom a tým správnym postojom premeniť na výhodu. Stále sa snažím veriť tomu, že keď človek naozaj chce, tak dokáže všetko o čo sa pokúsi.“ 



O 5 rokov neskôr...
Čo sa za tých päť rokov zmenilo? Veľa a zároveň nič. Často hľadím von oknom a snívam o možnom a nemožnom. Stále so sebou bojujem a snažím sa na sebe zapracovať. Snažím sa byť menej tvrdohlavá a náladová, ale ani ja nie som dokonalá, som len človek, ktorý veľakrát zlyhá. Čo sa zmenilo je to, že si svoje chyby uvedomujem a pokúšam sa ich všetkými silami naprávať. Nie vždy sa mi to podarí, ale za pokus to stojí. A už si novoročné predsavzatia, lepšie povedané ciele, zapisujem. Verím, že čo je raz napísané čierne na bielom, tak je aj ľahšie zrealizovateľné. Zrazu to prestáva byť len lietajúca myšlianka, napísaním sa to stáva konkrétnejšie. Najlepšie je si ich napísať na nejaké viditeľné miesto a mať ich neustále na očiach, tak na ne rozhodne nemôžete zabudnúť. Prajem vám veľa šťastia, síl, energie pri plnení vaších snov! 

Aký máte názor na novoročné predsavzatia? Aký je váš najväčší cieľ na rok 2018?








nedeľa 31. decembra 2017

Keď sa obzriem za práve končiacim sa rokom, musím sa pousmiať. Dnes ráno som si čítala ciele, ktoré som si pred rokom vytýčila a ktoré som mala v pláne v roku 2017 dosiahnuť. Musím sa priznať, že sa mi všetky nepodarili splniť, ale celkovo to nebol vôbec zlý rok. Samozrejme, mohla som sa snažiť omnoho viac, mohla som toho urobiť dvakrát toľko, ale už je neskoro plakať nad tým, čo nemôžem zmeniť.  Život je ako horská dráha, raz hore a raz zasa dole, preto si so sebou treba zobrať aj tie menej pekné zážitky a skúsenosti a posnažiť sa, aby sa už druhýkrát nezopakovali. Viem, že je to už pomerne otrepaná fráza, ale všetko zlé je na niečo dobré! Z vlastných chýb sa dá toho veľa naučiť, preto sa netreba báť riskovať a postaviť sa strachu čelom. 

Poďme sa spolu pozrieť na môj rok 2017:

Január 
- posledných päť rokov bol prvý mesiac roka vždy veľmi stresujúci kvôli skúškam 
- podarilo sa mi zvládnuť všetky skúšky
- urobila som štátnice z anglického jazyka



Február
- urobila som poslednú skúšku semestra a odcestovala som domov na Slovensko
- druhý februárový týždeň som pracovala na výstave Aquatherm v Nitre, čo bol pre mňa skvelý zážitok
- veľa času som strávila s rodinou a priateľmi, ktorých som dlhú dobu nevidela
- úžasný víkend strávený v Španej Doline 








Marec
- nezabudnuteľný výlet do Madridu 






Apríl
- svadba mojej blízkej priateľky Hannah, ktorej som bola za svedka (p.s. chytila som kyticu!) 
- po prvýkrát som zabehla 15 km
- moje 24té narodeniny




Máj
- zúčastnila som sa zatiaľ môjho prvého bežeckého závodu, bol to zážitok
- zvládla som prvé skúšky letného semestra
- užila som si parádny výlet do Toskánska, ktoré mi prirástlo k srdcu







Jún a Júl 
- celý jún a polovička júľa bola len o skúškach, čo znamená, že som bola zavretá doma medzi knihami
- medzitým som však stihla stráviť krásny deň u mora, kde som sa tak spálila, že som sa asi mesiac z toho dostávala, ale stálo to za to
- v polovici júľa som mala hotový letný semester a odcestovala som domov
- po dlhej dobe som sa videla s mojou najlepšou priateľkou/sestrou
- zažila som úžasný beh lesom, pri ktorom sme zmokli do poslednej nitky
- oslávili sme babkine narodeniny s celou rodinou na záhrade
- veľa pekných momentov s priateľmi









August 
- po prvýkrát som hrala bowling a moc som sa zabavila
- s kamarátkami sme si urobili výlet do Trnavy
- užili sme si festival Fest Maringota
- zmenili sa mi plány, odcestovala som skorej do Talianska 
- začala som svoju úplne prvú prácu
- moje nové auto prišlo o niečo skorej 






September a Október
- dokončila som všetky skúšky a štátnice z francúzskeho jazyka
- na začiatku októbra sme presťahovali optiku do nových priestorov
- radosť z prvej výplaty
- stihla som aj ochorieť
- začala som vážne premýšľať nad diplomovou prácou




November a December
- na začiatku Novembra som odcestovala na týždeň domov, po veľmi dlhej dobe Ryanair znovu otvoril lety do Bratislavy
- na prvú adventnú nedeľu som zabehla svojich rekordných 17 km
- Vianoce strávené opäť v Taliansku 








Prajem vám všetkým Šťastný Nový Rok plný úspechov a splnených snov!