Zobrazujú sa príspevky s označením diary. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením diary. Zobraziť všetky príspevky

štvrtok 10. mája 2018

Milí čitatelia, včera som sa vrátila z menšieho výletu do Toskánska, o ktorom vám rozhodne napíšem článok, ale dnes by som vám skôr povedala čo je v mojom živote nové. Od mojej promócie už ubehol skoro mesiac čo sa mi zdá neuveriteľné, ale pomaly si na to zvykám. Veľa ľudí sa ma pýtalo či sa po univerzite chcem vrátiť späť domov na Slovensko. Priznám sa, že takú možnosť som nikdy nebrala vážne. Popravde sa späť vrátiť nechcem. V živote nikdy nehovor nikdy, ale keď všetko pôjde tak ako má, nejaký čas zostanem v Taliansku a potom sa uvidí, kam ma vietor zaveje. V pondelok začínam znovu pracovať v optike, kde som pracovala minulý rok a na začiatku tohto. Dnes som bola podpísať pracovnú zmluvu a už sa popravde teším. Je skvelé byť doma a nemusieť nič robiť, ale tiež to človeka po pár týždňoch prejde a nadšenie vyprchne. 

Za posledných pár mesiacov alebo dalo by sa povedať od začiatku tohto roku som mala konečne viac času na čítanie. Ako milovníčku kníh ma to samozrejme veľmi teší. Na Goodreads som sa tento rok zaviazala, že prečítam 30 kníh. Už mám prečítaných viac ako polovicu. Samozrejme, nie je to závod, čítam pre seba a pre svoje potešenie, ale aj tak mi to robí radosť, že si môžem to finálne číslo trochu zvýšiť. Dnes ráno som dočítala prekrásnu knihu, ktorá sa právom zaradila medzi moje najobľúbenejšie. Názov vám zatiaľ neprezradím, dúfam, že čoskoro napíšem menšiu recenziu, pretože by bola škoda, keby o nej ľudia nevedeli. Moju poslednú recenziu si môžete prečítať v článku - Všechny barvy nebe

Tiež som sa znovu začala viac venovať behu, čo sa od nástupu do práce znovu zmení, ale aj tak som rada, že som v apríli nabehala viac ako 100km a tiež som si zlepšila čase. Tento rok je mojím záväzkom ubehnúť polmaratón. Zatiaľ som k tomu nemala nikdy dobré podmienky. Asi je zbytočné čakať a jednoducho sa premôcť a zabehnúť to. Myslím si, že už behám natoľko dlho, aby som to dokázala zvládnuť. Držte mi palce!

Čo pekného vás v najbližšej dobe čaká? 




(top: Zara, jacket: Lindex, skirt: Mango, shoes: Humanic)






piatok 27. apríla 2018

Drahí čitatelia, kto by to bol pred piatimi rokmi povedal, že tento deň niekedy nastane? Ja som mala určité pochybnosti, ale naučila som sa, že keď človek niečo naozaj veľmi chce, nakoniec to dosiahne. Samozrejme, bez snahy a práce by to nešlo. Vo štvrtok to bol presne týždeň od mojej promócie a ešte stále sa mi to zdá neuveriteľné. Počas každého skúškového sa mi zdalo, že čas sa zastavil a že cieľ je v nedohľadne, ale keď sa na to teraz spätne pozerám, nezdá sa mi to ako päť rokov. Ubehli priveľmi rýchlo.

Milý rok v máji mi skončili prednášky, v júni/júli som mala skúškové a potom ešte v septembri som dorábala jednu skúšku. Tým sa pre mňa skončil posledný semester. V októbri som nastúpila do svojej úplne prvej práce, ktorá ma začala baviť a tiež mi pohltila skoro všetok voľný čas. Po večeroch som sa pripravovala na diplomovú prácu. Zistila som, že veľmi dôležitá je hlavne tá príprava. Každú jednu knihu som prečítala od prvej do poslednej strany, zvýraznila dôležité veci a vypísala citáty, ktoré by sa mi mohli neskôr hodiť. Až pri spisovaný práce som zistila ako mi to pomohlo a hlavne ušetrilo čas. 

V Taliansku je obhajoba diplomovej práce a promócia v jeden deň, ktorý bol určený na 19teho apríla. Takže som vo februári prestala pracovať, aby som sa mohla naozaj dôkladne sústrediť na písanie. A popravde ani som sa nenazdala a ten deň prišiel a bol veľmi pekný. Mamka to kvôli meškaniu lietadla skoro nestihla, ale našťastie to dobre dopadlo a bola prítomná. Najviac ma stresovalo to čakanie, pretože som bola posledná na rade, takže som musela niekoľko hodín v napätí čakať. Ale keď som si sadla pred komisiu, skoro všetko to zo mňa opadlo a po prvýkrát som bola so svojim výkonom spokojná. 

Ako som písala, ešte teraz sa mi to zdá neskutočné, že som dosiahla vysokoškolské vzdelanie. Mám veľmi zmiešané pocity, na jednej strane som šťastná, že mám jeden cieľ za sebou, ale na druhej strane mi to bude úprimne chýbať. Uvidíme čo si pre mňa život pripravil ďalej...










sobota 17. februára 2018

Milí čitatelia, po dlhšej dobe som konečne späť a mám z toho naozaj dobrý pocit. Boli chvíle, kedy som so sebou bojovala či mám v tomto pokračovať a či to má vôbec ešte zmysel. Potom som si uvedomila, že ma to vždy robí veľmi šťastnou, takže samozrejme, že to pre mňa význam má. Vybrala som si naozaj ten "najvhodnejší" čas znovu sa pustiť do blogovania. Práve som v polovici písania diplomovej práce, takže si viete predstaviť čo prežívam. Zatiaľ sa musím pochváliť, veľa plaču ešte nebolo, ale ako ten čas uteká a stráca sa mi pred očami tak si myslím, že to ešte len príde. Dlhšie som premýšľala nad spôsobom ako by som mohla svoj blog obohatiť a myslím si, že som na niečo prišla.

Dnešný článok bude prvý osobnejší článok zo série s názvom "My Story", v ktorej každý bude zameraný na určitú tému. Uvedomila som si, že som nebola za tie roky dosť otvorená. Som prirodzene dosť uzatvorený človek, nerada priveľmi o sebe a o svojom živote rozprávam. Veľmi často nevyjadrujem svoje názory, pretože mám strach z kritiky. Jedna vec, ktorú naozaj nemám rada je hádanie sa s niekým. Radšej som veľakrát ticho, aby som predišla sporom a nedorozumeniam. Možno to nie je najlepšia vlastnosť. Človek by sa asi mal voľne vyjadrovať, povedať si svoj názor bez toho, aby mal z niečoho alebo z niekoho strach. Po dlhom premýšľaní som prišla k rozhodnutiu, že chcem byť viac transparentná a otvorená k vám, mojím čitateľom, v nádeji, že možno niekomu môžem s niečím pomôcť alebo niekoho inšpirovať.

Prosím, ak by ste niekto mali tému, o ktorej by ste chceli, aby som vám napísala, neváhajte a napíšte mi do komentárov. Každý jeden vrelo privítam. 


Prvý článok bude zameraný na - AKNÉ. Ako dieťa a neskôr ako teenager som mala peknú pleť, neboli s ňou nikdy veľké problémy. Cítila som sa šťastná v porovnaní s niektorými vrstovníkmi, ktorí mali na tvári veľké vyrážky. Situácia sa náhle zmenila pri nástupe na vysokú školu. Bol to pre mňa poriadny šok, myslela som si, že už som dosť stará na to, aby som mala akné. Až neskôr som zistila koľko aj dospelých ľudí bojuje s akné. Nepopieram, bol som z toho zdrvená. Bola som na začiatku veľkej životnej zmeny. Presťahovala som sa do Talianska, začala som tam študovať na univerzite, každý deň som stretala veľa nový ľudí a predo mnou bolo veľa nových zážitkov a skúseností a nechcela som to prežívať s vyrážkami po tvári, kde ich každý mohol obdivovať. Úprimne povedané, nikdy som nebolo tragické, vyrážky som mala, ale nebolo to zanietené hrozne červené a boľavé akné. Aj napriek tomu som si to nepriala a k budovaniu môjmu sebavedomiu to tiež nepomohlo.

V určitých veciach som veľký perfekcionista a chcem mať veci urobené podľa mojich predstáv. Takže mať tie nedokonalosti na tvári predstavovali pre mňa hrozbu. Ale chápala som, že je to choroba (áno, je to chronické ochorenie kože), s ktorou sa trápi veľa ľudí, takže nie je sa čoho hanbiť. Ako každá choroba, aj akné by sa malo liečiť. Nehovorím, že by ste mali okamžite brať nejaké lieky, ale rozhodne to treba nebrať na ľahkú váhu. Pre mňa, bohužiaľ, lieky predstavovali jedinú fungujúcu alternatívu.

Verte mi, vyskúšala som všetko. Skúsila som snáď všetky dostupné krémy, mastičky, pleťové vody a iné produkty na problematickú pleť. Niektoré naozaj na chvíľočku pomohli, ale za pár dní to tu bolo znovu. Nič nefungovalo dlhodobo. Pleť som si dôkladne čistila, často som si vymieňala návlek na vankúš, aby som neprenášala nečistoty, tiež som mala vyčlenený svoj malý uterák výhradne na tvár. Potom nás napadlo či nemôžem byť náhodou na niečo alergická. Výsledky boli negatívne. Veľkú úlohu hrajú aj veci, ktoré človek zje alebo vypije. Postupne som vyčleňovala všetky potraviny, ktoré by mohli akné spôsobiť, ale ani to nemalo žiadny výsledok. Dokonca som išla aj na interné vyšetrenie a nechala som si skontrolovať krv, ale našťastie bolo všetko v  poriadku.

Aj keď som často plakávala a bola som nešťastná o liekoch som nechcela ani počuť. Až keď sme vyskúšali naozaj všetko a nič nám neukazovalo pozitívne zmeny, rozhodla som sa prejsť na lieky. Navštívila som Inštitút estetickej medicíny v Pezinku, kde mi doktorka Alena Pallová predpísala lieky Curacné. Vysvetlila mi, že je to čistý vitamín A, veľmi silný liek, ktorý som mala brať po dobu šiestich mesiacov. Liek je silný hlavne na pečeň, takže je dôležité často sledovať stav krvi a tiež sa nesmie po dobu užívania lieku otehotnieť, pretože by mohol poškodiť plod. Liek ma odstrašujúce vedľajšie účinky. Mama mi ich ani nedovolila prečítať, lebo ma pozná natoľko, že vie, že by som ich potom už nebrala. Ale netreba sa hneď vystrašiť. Každé telo je iné a funguje inak, takže je možné, že nebudete mať žiadny z príznakov, alebo budete trpieť na malé nepohodlie. Ja som mala veľmi, ale naozaj VEĽMI suchú pokožku. Hlavne pery, ktoré boli neustále popraskané a nič na ne nezaberalo. Ale je to niečo, čo sa dá vydržať. Tiež sme sa dohodli, že podstúpim  Aquaclean and ozone kúru, ktorá je potrebná urobiť viackrát, aby ste videli požadované výsledky. Ja som ju podstúpila trikrát a hneď po prvom raze sa mi pleť zdala krajšia a zdravšia.

Nikdy by som si nebola pomyslela, že niekedy napíšem tento článok. Za svoju pleť som sa hanbila, nechcela som sa s nikým o tom baviť. Nenávidela som pohľad do zrkadla a tým som nenávidela seba. Teraz ma svoj prístup mrzí. Nemali by sme sa hanbiť za niečo tak povrchné ako vyrážky na tvári. Človek je omnoho viacej, než jeho zovňajšok. Je oveľa dôležitejšie čo má človek vo vnútri než vonku.

Keďže som nepredpokladala, že niekedy o tomto budem tak otvorene rozprávať, nemám pre vás "pred a po" fotky na porovnanie mojej pleti pred a po užívaní Curacné. Už po pár týždňoch užívania som videla zmeny. Teraz je moja pleť čistá. Samozrejme, nie je dokonalá, to nebude asi nikdy. Stále sa mi sem-tam objaví jedna vyrážka, hlavne teda pred menštruáciou, ale to sa nedá ani len porovnať s tým ako to bolo predtým.

Ako som už spomenula, nikoho nechcem navádzať na užívanie liekov, od toho tu nie som. Chcela som sa s vami len podeliť o svoju osobnú skúsenosť s akné a ako sa mi ho podarilo zbaviť. Nie som doktor, takže vám nemôžem odborne poradiť, ale keď máte náhodou akúkoľvek otázku, len mi napíšte. Hlavne si zapamätajte, že v tom nie ste sami. Dôležité je byť informovaný, načítať si o tom čo najviac a byť trpezlivý.


P.S. Tiež by som nikdy neuverila, že sa vám niekedy ukážem bez make-upu, ale tu ma máte. Všetko musí byť raz po prvé.





Hello, my dear friends and readers, I am finally back. So many things and changes have been happening in my life that I haven't had the time to work on my blog. Even though, right now I am in the middle of writing my final thesis before my graduation which is a very hard work, very stressful and long, I decided to procrastinate a little and write this post. I have been thinking about adding something new to my blog for a long time now. I figured out something the other day, and I am very excited to share it with you.

This is going to be a first more personal blog post in a series of posts called "My Story" each  article dedicated to some topic. I am quite a private person, I don't like talking about myself, and I am aware of the fact that I don't share much information about my life with you. I don't often express my opinions and thoughts because I am scared of judgment. What I really hate is arguing with someone, so often I am rather quiet and I keep my thoughts and feelings inside. I know it is maybe not the best approach because everyone should express freely without the fear of being criticized. After many considerations I've finally decided to share more about me (or at least try to). So, as I said at the beginning, every post will be about one specific topic and I will talk about it, share my experience and hopefully maybe help somebody.

Please, if you have any suggestions about different topics I should be discussing or what you want me to talk about, let me know!

Today's topic is going to be - ACNE. As a child and then teenager my skin was generally fine. I have never had a big problem with it. I felt really lucky compared to some of my classmates who were struggling with major pimples. The situation changed when I started university. It was such a big shock for me. I thought I was too old to have acne. Only after I discovered that many adults suffer from it. However, I was devastated. I moved to different country to study at university, where I met so many new people and experienced a variety of different things and I didn't want to have those big zits on my face. Truthfully, it wasn't so bad, my pimples weren't massively big or inflamed but at that time, I felt hopeless and it definitely did not help build my self-confidence.

I am that kind of person who likes everything to be perfect so having those imperfections on my face, where everyone could see them, was tragic. Now I obviously understand that it is a very common disease (yes, it is a medical disease) and there is nothing to be ashamed of. Many people suffer from it and as any other disease it has to be treated. I am not saying that everyone should immediately take some medications, I am just sharing my experience and in my case, medications were the only option which actually helped me.

I can honestly say that I've tried everything. Acne skincare products (everything I could find on the market) didn't work for me really. It was maybe good for a few days but it kept coming back. I watched so many videos on YouTube about how people cleared their skin but when I tried their methods, nothing was helping me. I washed my face regularly, I also washed my pillowcase very often and I had my own little towel only for my face. Then I decided to check if I am not allergic to something. I am not! What you eat and drink can be one of many causes of acne so obviously, I tried to cut some "dangerous" foods out of my diet. As you may guess, that did not work either. I also saw a doctor to check my blood to see if there was everything all right. They couldn't find anything (thank God!).

Even though I was unhappy and cried a lot, I was against taking some pills. I genuinely don't like taking medications even if I am ill. After such a long time trying every possible option and not seeing any results I was frustrated and decided to go on medications. I visited a clinic called Inštitút estetickej medicíny in Pezinok. Dr.Alena Pallová prescribed me a medicine called Curacné. She explained to me that it is a pure vitamin A and it is a very strong medicine. I was supposed to take it for six months. Children under the age of 12 should not take it. It is very important not to get pregnant while taking it, because it can damage the embryo. This medicine has a lot of side effects which can scare you. My mom didn't let me read them because she knows me well enough to know that after reading them I wouldn't want to take them. So don't be afraid of it. We are all different and our bodies work in different way and you may not have any side effects at all or just some discomforts like I did. The only thing that bothered me was very (but VERY) dry skin and especially lips. My lips were constantly cracked but it is something you can live with. Dr.Pallová also suggested going through an Aquaclean and ozone treatment for troubled skin. It is better to do it a couple of times to actually get the results. I did it three times and right after the first one I could see the difference in the quality of my skin.

I never thought I would write this article. Acne was something I was so ashamed of and I didn't want to speak about it. I hated looking on myself in the mirror. I hated myself. Now I am sad about my attitude. We should not be ashamed of something so superficial as some piples on the face. Those does not define a persone. It is what is inside that is more important than what is outside.

I don't have any 'before and after' photos for you to see how my skin looked before and then after those six months of taking Curacné. My skin finally cleared up. Ah, what a feeling! I cannot say that my skin is now perfect, it's not. From time to time (especially before my period) I have a small pimple or two but nothing crazy. It can't be compared to how it was before. Also I cannot believe that I am sharing photos of me without any make-up. But here I am. Honestly, it feels pretty great!

As previously mentioned, I don't want to advertise medications, I wanted to honestly tell you my way to clear skin and this is it. Every skin is different so try everything you can before taking pills. This was around five/six years ago so maybe nowadays, there is a vast selection of much better and efficient products and treatments than when I was struggling with acne. I am not a specialist so I cannot give you specific medical advices but if you have any question, please, ask me!


Inform yourself, read as much on the topic as possible and just be patient and try what you can. Remember, you are not alone, there is a lot of people fighting acne, you will eventually win your battle.


nedeľa 24. mája 2015

Milí čitatelia, píšem tento blog už skoro päť rokov a zrazu som si uvedomila, že som vám nikdy nepovedala niečo viac o sebe. Dnes som sa rozhodla túto chybu napraviť a otvoriť sa vám o niečo viac. Nie je to pre mňa najľahšie, som typ človeka, ktorý si necháva svoje osobné veci radšej sám pre seba. Ale prečo niekedy neurobiť zmenu? 
Preto som napísala týchto 25 faktov tak, ako mi prišli na rozum. Samozrejme, že ma z tohto krátkeho stručného článku nemôžete najlepšie spoznať, ale aspoň vám povie niečo málo o mne. Myslím si, že to môže byť zaujímavé. Ja osobne mám takýto typ článkov rada a vždy som zvedavá čo sa o autorovi blogu dozviem. 

Som zvedavá na vaše reakcie. Máme niečo spoločné? 



1. Keď som sa narodila, mamka mi chcela dať meno Laura alebo Sára. 

2. Moje krstné meno je Mária, moja mama sa volá Mária a tiež moja babka. 

3. Moji rodičia sú rozvedení, ale aj napriek tomu mám s otcom dobrý vzťah.

4. Mám to šťastie, že som v piatich rokoch stretla moju najlepšiu priateľku, ktorú nadovšetko zbožňujem. 

5. Som závislá na káve, cigaretách, knihách a Instagrame

6. Mám obrovský strach z pavúkov, uzavretých priestorov a veľkého množstva ľudí. 

7. Nikdy som nepoznala moju babku z otcovej strany, zomrela pred mojím narodením. 

8. Naučila som sa plávať a potápať, keď som mala 4 roky na dovolenke v Tunisku. 

9. Mám rada poriadok a vždy musím mať čisté a umyté ruky. 

10. V detstve som chcela byť učiteľkou, neskôr archeologičkou a právničkou. 

11. Dlhé roky som musela nosiť okuliare, našťastie sa mi problém postupom času a dospievaním vytratil a okuliare som prestala nosiť. 

12. Bývala som viac otvorená a nebojácna. Teraz mi trvá dlhšie než si niekoho pripustím k sebe, v prítomnosti neznámych tvárí sa cítim nesvoja. 

13. Som dosť citlivý človek, takže sa ľahko rozplačem, stačí pekná hudba, smutný film alebo kniha. 

14. Mám dvoch nevlastných súrodencov – brata a sestru. 

15. Som ranné vtáča a vstávam dosť skoro. Zbožňujem rannú sviežosť, pokoj a ticho. 

16. Vždy som chcela mať veľa piercingov, našťastie som si žiadny nedala a postupne som z toho vyrástla. 

17. Ale zato mám dve tetovania a u tohto čísla som rozhodne neskončila. 

18. Za posledný rok som si vypestovala závislosť na behaní. Snažím sa behávať každý druhý deň, aj keď niekedy mi to školské povinnosti nedovoľujú. 

19. Verím v Boha a do kostola chodím každú nedeľu. 

20. Často premýšľam a snívam. V hlave mám neuveriteľné množstvo snov. 

21. Rada by som sa stala spisovateľkou. 

22. Nedokážem si predstaviť jediný deň bez hudby. 

23. Moja obľúbená farba je a vždy bola čierna. 

24. Nejem mäso odvtedy čo som dovŕšila 18.

25. Pre mňa je najúžasnejšia žena na svete moja mama.

//

25 things you probably don't know about me

1.When I was born, my mom wanted to call me Laura or Sara.
2.My first name is Mária, also my mom and grandma are called Mária.
3.My parents are divorced but even though I have a good relationship with my father.
4.I am so lucky that I met my best friend when I was 5 years old and we are still friends and I love her very much.
5.I am addicted to coffee, cigarettes, books and Instagram.
6.I am afraid of spiders, enclosed spaces and huge amount of people.
7.I did not know my grandma from father's side because she died before I was born. 
8.I learned how to swim at the age of 4 during our holiday in Tunisia.
9.I like order and I wash my hands very often, they have to be clean all the time.
10.When I was a child I wanted to become a teacher, later archaeologist and lawyer. 
11.I used to wear glasses but then after years my problem disappeared and I stopped wearing them.
12.I used to be more open person and I was not so much afraid of everything. Now I need more time to open myself and let people to know me.
13.I am a sensitive person. I cry a lot.
14.I have a stepsister and a stepbrother.
15.I am a morning person. I wake up pretty early. I love the morning tranquillity.
16.I always wanted to have a lot of piercings but now I am glad that I have never get them.
17.But I have two tattoos and I want more.
18.This past year I grew an addiction to running. I am trying to go running every other day but sometimes I am very busy with school. But at least 3/4 times a week.
19.I believe in God and I go to church every Sunday.
20.I am a thinker and daydreamer. I have tons and tons of dreams. 
21.I would like to become a writer.
22.I can not imagine one day without listening to music.
23.My favourite colour is black.
24.I do not eat meat since I've reached the age of 18.
25.For me the most amazing woman in the whole world is my mom. 

What do we have in common?

štvrtok 19. februára 2015

Milí čitatelia, dnes som zvedavá na váš názor. A čoho sa bude týkať? Už z názvu môžete vytušiť, že ma zaujíma váš názor na tetovanie. Ja sa priznám, že už vo veľmi mladom veku som bola tetovaniami fascinovaná a vždy sa mi veľmi páčili. Moji rodičia už z toho takú radosť nemali, ale nikdy ma od toho výslovne neodhovárali. Preto, keď som dokončila strednú školu, mala som dávno po osemnástke, rozhodla som sa, že si konečne jedno nechám urobiť. A možno to trošku preženiem, ale bol to pre mňa jeden z najkrajších dní. Je to skvelý pocit, keď konečne dosiahnete alebo urobíte niečo, o čom už dlhé roky snívate. Za dva roky k môjmu prvému tetovaniu na ľavej ruke pribudlo druhé na rebrách na pravej strane. A úprimne povedané to pri týchto dvoch rozhodne nekončí. 
Čo vy? Máte nejaké tetovanie? Páčia sa vám? Alebo ste naopak proti?  

Dear readers, today I would like to know your opinion. About what? From the title of this post you can figure out that I want to know your opinion about tattoos. At a very young age I was fascinated by tattoos and I always really liked them. My parents were not so happy about it. But when I finished high school and I was already over eighteen I decided to finally get my first tattoo. Maybe I am exaggerating but it was one of the most beautiful days in my life. It is such a great feeling when you do or accomplish something what you have been dreaming about for so long. After two years to my first tattoo on my left hand was added another tattoo on my ribs on the right side. And that is not over. 
What about you? Do you have tattoo? Do you like them? Or are you against? 



nedeľa 9. novembra 2014

Na internete som našla tento „Me Time“ tag, ktorého otázky ma zaujali, preto som sa rozhodla, že vám na ne odpoviem a tým vám niečo na seba nové prezradím. Každý človek by si mal raz za čas nájsť čas sám pre seba. Je dôležité si odpočinúť, načerpať novú energiu a sústrediť sa na samých seba. Takýto „me time“ mám veľmi rada a vždy, keď si nájdem na seba voľnú chvíľu, snažím sa ju čo najviac vychutnať. Ale teraz už prejdime na otázky, ktoré sú pôvodne v angličtine, ale keďže dnes už skoro každý anglicky rozumie, nechala som tie otázky v pôvodnom znení (dúfam, že to nebude nikomu prekážať). 



1.What do you watch or read during me-time? 
Ja som vášnivý čitateľ, takže keď sa naskytne aspoň chvíľka voľného času, s najväčšou pravdepodobnosťou ma nájdete zabalenú v príjemnej deke, s teplým čajom, okuliarmi na nose a s dobrou knihou v ruke. A čo najradšej čítam? Väčšinou romány rôzneho druhu a témy. Keď by vás zaujímalo čo práve čítam a aké knihy sa mi páčili, môžete navštíviť môj Goodreads profil. Ale samozrejme neodmietnem nejaký dobrý film alebo seriál. Ale keď sa zamyslím, tak jediné čo pozerám, keď si naozaj poviem, že chcem stráviť nejaký čas len sama so sebou, tak to je jedine seriál Sex v meste. To je pre mňa najlepší seriál všetkých čias a videla som ho už toľkokrát, že viem naspamäť celé dialógy. 

2.What do you wear during me-time? 
Väčšinou svoj čas pre seba trávim doma, kde najradšej nosím niečo pohodlné a príjemné. A teraz v chladnejšom období nesmú chýbať mäkučké deky a vankúše, keď sa človek doslova váľa v posteli alebo na pohovke. 

3.What are your me-time beauty products? 
Ako som už povedala, väčšinou som doma, kde sa make-upu veľkým oblúkom vyhýbam. Ale hydratáciu tváre a tela rozhodne nepodceňujem, nemám rada, keď mám suchú pokožku. Takže dobrý hydratačný krém je pre mňa dôležitý. Veľmi som si na tvár obľúbila toto sérum od Estée Lauder. Budem úprimná, nie je to najlacnejšia záležitosť, ale keby ste mali možnosť, rozhodne ho skúste. Ale keď náhodou idem von, nemám rada na sebe priveľa make-upu, preto som si obľúbila BB krémy, ktoré sú ľahké, nechajú vašu pokožku dýchať, ale zjednotia odtieň pleti a zamaskujú nedokonalosti. 

4.Current favourite nail polish? 
Väčšinou mám rada tmavšie odtiene lakov alebo prírodné farby. V poslednej dobe som si obľúbila laky Rimmel. 

5.What do you eat/drink during me-time? 
Ako som už písala, väčšinou svoj čas trávim čítaním kníh alebo pozeraním nejakých filmov/seriálov a tieto činnosti si neviem predstaviť bez horúcej šálky kávy alebo čaju. A čo sa týka jedla? Nemám nejaké konkrétne jedlo, ktoré by bolo typické pre tieto chvíle.

6.Current favourite candle? 
Pred pár dňami som bola na nákupoch a všade už mali veci na Vianoce. A počas prechádzania pomedzi regálmi mi do oka padla pekná červená sviečka, ktorá krásne voňala jablkovo-škoricovou vôňou. A samozrejme, že som ju musela mať.

7.Do you ever have outdoor me-time? 
Už som to vyššie spomínala, že väčšinou svoj me-time trávim doma, ale niekedy takýto čas považujem aj nakupovanie s mamkou. Milujem nákupy s ňou, vždy si to veľmi užijeme. Alebo len malá zastávka na káve v obľúbenej kaviarni, príjemná prechádzka alebo cvičenie – aj toto považujem za svoj me-time, pretože si pri tom odpočiniem, načerpám energiu a popremýšľam nad mnohými vecami. 

8.Would you ever go see a movie alone? 
Ešte som sama v kine nebola, ale vôbec by som sa tomu nebránila a nevidím na tom nič zvláštne alebo niečo, z čoho by ste mali mať strach alebo sa hanbiť. 

9.Favourite online shop? 
Priznám sa, že oblečenie nemám vo zvyku nakupovať cez internet, mám radšej obchody, kde si veci môžem prezrieť, skúsiť materiál a vyskúšať si ich ako vyzerajú oblečené. Jedinou vecou, ktorú kupujem cez internet sú knihy a tie objednávam zo stránky martinus.sk 

10.Anything to add? What else do you do during me-time? 
Počas me-time rada pracujem na blogu, píšem, počúvam hudbu, rada si lakujem nechty alebo si urobím nejakú masku na tvár alebo bublinkovú kúpeľ. Je veľa možností ako môžete stráviť váš čas, ktorý máte sami pre seba. Len robte to čo vás baví, z čoho máte radosť a a čo vás napĺňa. Prajem vám, aby ste sa sami so sebou cítili dobre a spokojne. 



Keď sa vám tento tag páči, neváhajte a urobte ho, zodpovedajte na otázky. Ja som zvedavá ako vy trávite váš me-time. Napíšte mi do komentára ako si ho vy užívate a čo robíte, môžete tým inšpirovať mňa a aj ostatných čitateľov.

streda 28. mája 2014

nedeľa 9. februára 2014

Po dlhých upršaných a nevľúdnych dňoch vyšlo dnes slnko a pomaly sa chýli ku koncu krásna slnečná nedeľa. Spomenula som si na ďalšiu takú krásnu nedeľu v decembri minulého roka, keď sme boli na výlete u mora. Je to niečo úplne iné ako v lete, na pláži bola hustá hmla a fúkal hrozne studený vietor. Bola som prekvapená, aká zima tam bola, ale malo to svoje čaro. Napriek tomu sa už neviem dočkať až tam pôjdem v lete, keď bude horúco, pláže budú plné ľudí a more sa bude ligotať.


After a long rainy and harsh days, the sun came out today and it was very nice and sunny Sunday that is slowly coming to an end. I remembered another such beautiful Sunday in December last year when we went on a trip to the sea. It's something completely different than in the summer, on the beach there was very thick fog and cold wind blew terribly. I was surprised how cold there was, but it had its charm. Nevertheless, I can not wait to go there in the summer when the weather will be hot, the beaches will be full of people and the sea will glitter.








streda 1. januára 2014

sobota 9. novembra 2013

Možno sme sa zmenili, rozhodne sme dospeli a dúfam, že trochu zmúdreli, ale v každom prípade sme to stále my dve, dlhoročné priateľky, ktoré sa majú radi a ktoré, keď sa stretnú, zažívajú krásne spoločné chvíle. Spomienok máme veľmi veľa, väčšina z nich je nezabudnuteľná. Som za ne nesmierne vďačná a navždy zostanú v mojom srdci. 
Posledné fotky z víkendu, keď ma prišla navštíviť do Talianska moja drahá dlhoročná kamarátka. 


Perhaps we have changed, we definitely matured and hopefully we got a little wiser, but in any case we are still the two of us, longtime girlfriends who love and appreciate each other and when we meet, we always experience the beautiful moments together. We have a lot of memories, most of them are unforgettable. I am extremely grateful for them and they will remain forever in my heart. 
These are the last photos from the weekend, when my dear friend came to visit me in Italy. 






štvrtok 31. októbra 2013

Keď žijete v zahraničí, naplno si uvedomíte, ako dôležitý je pre vás domov. Miesto, kde sa môžete vždy vrátiť a kde vás vaši milovaní privítajú s otvorenou náručou. Dnes večer odchádzam na pár dní domov za mojou rodinou a priateľmi. Asi vám nemusím hovoriť, ako veľmi sa teším. Potrebujem vypnúť a na chvíľu si odpočinúť a zmeniť prostredie. A samozrejme sa so všetkými potešiť. 
Prajem vám krásny koniec týždňa a ešte krajší víkend. 


When you live abroad, you can fully realize how important the home is for you. It's a place where you can always return, where your beloved ones will welcome you with open arms. Tonight I am going to home for a few days. I can't wait to see my family and friends. I need to switch off, relax for a while and change an environment a little bit. 
I wish you nice end of the week and even more beautiful weekend. 




pondelok 9. septembra 2013