štvrtok 12. júla 2018

Drahí čitatelia, aj tento rok sa uskutočnil náš už tradičný výlet do Toskánska. Celé sa to začalo v roku 2014, keď sme navštívili San Gimignano a okolie. Rok nato som kvôli univerzite a skúškam ísť nemohla, v roku 2016 sme objavovali krásy Cortony a Arezza a minulý rok sme ochutnávali víno v Montepulciane. Tento rok sme zavítali do jednej z najkrajších a najnavštevovanejších častí Talianska - Cinque Terre. 
Vyrazili sme v sobotu 5.mája skoro ráno. Po ceste sme sa zastavili v meste Carrara, ktoré je veľmi známe ťažbou mramora a poobednajšiu kávu sme si vychutnali na malebnom námestí umeleckého mestečka Pietrasanta. V neskorších poobednajších hodinách sme dorazili na miesto nášho ubytovania, pekná toskánska vila vzdialená len 20km od mesta Lucca. Na druhý deň sme si prešli pekné záhrady Villa Reale di Marlia a navštívili pár vinárstiev. V pondelok nás čakal celý deň v meste Lucca, ktoré sa mi veľmi páčilo. Lucca je celá obkolesená mestskými hradbami, na ktorých vytvorili 4km okruh vhodný na prechádzky a športovanie. My sme si hneď po príchode požičali bicykle a celú sme si ju dookola prešli. Lucca je tiež známa jedným z najkrajších námestí, Piazza Anfiteatro, ktoré má oválny tvar a je plné kaviarní a reštaurácií. Zaujímavosťou mesta je veža, Torre Guinigi, na ktorej vrchole rastie sedem stromov. Odporúčam každému na ňu tých pár schodov hore vystúpať, pretože je z nej naozaj prekrásny výhľad na celé mesto. 
V utorok nás čakali Cinque Terre. Je to jedno z miest, ktoré som si vždy priala navštíviť. Je to päť malebných mestečiek na pobreží mora, Monterosso, Vernazza, Corniglia, Manarola e Riomaggiore, postavených na skalnatých útesoch. Na presun z jedného mestečka do druhého sme využili vlakovú a jedenkrát aj lodnú dopravu. Všade bolo veľa turistov čo sa dalo očakávať, takže sa na to človek musí vopred pripraviť. Bol to pekná zážitok a som rada, že sa môj sen uskutočnil. 

Navštívili ste niektoré z týchto miest? Alebo priali by ste si niektoré z nich vidieť?











Pietrasanta

Villa Reale di Marlia 







Lucca 

Piazza Anfiteatro 







Vernazza, Cinque Terre










Monterosso, Cinque Terre




Manarola, Cinque Terre 

streda 6. júna 2018

Drahí čitatelia, premýšľali ste niekedy o tom, že by ste opustili všetko čo máte a odišli žiť veľmi jednoduchým životom do prírody? Od chvíle, keď som prvýkrát počula príbeh Christophera McCandlessa, o ktorom je napísaná kniha Into the Wild  (neskôr natočený film), obdivujem ľudí, pre ktorých sa divočina stala domovom. 

Dnešná spoločnosť a smer, ktorým sa všetko uberá ma desia. Tiež by som veľakrát najradšej utiekla a uchýlila sa do prírody. Úprimne povedané, asi by som na to nikdy nenabrala odvahu. Ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy, takže kto vie? Z podobných príbehov som však natoľko nadšená, že som si tému "wilderness" a stvárnenie prírody v literatúre vybrala ako tému mojej diplomovej práce.

Myšlienka života odrezaného od spoločnosti ma veľmi láka, preto som siahla po knihe The Great Alone od Kristin Hannah, a popravte tiež preto, lebo sa príbeh odohráva na Aljaške. Keď som si knihu veľmi spontánne kupovala, vôbec som netušila čo ma čaká a preto som od nej nemala nijak vysoké očakávania. To som ani len netušila ako ma táto kniha zasiahne. 

Kniha stvárňuje príbeh manželov Cora a Ernt Allbright a ich dcéry Leni. Ernt slúžil ako vojak vo Vietname, vojna natoľko zasiahla jeho psychiku, že sa odtiaľ vrátil ako úplne iný muž a už nič nebolo ako predtým. Jedného dňa mu prišiel dopis od otca jedného vojaka, s ktorým si boli veľmi blízky a ktorý sa bohužiaľ z vojny živý nevrátil, oznamujúci, že mu jeho syn Bo odkazuje jeho pozemok na Aljaške. Pre Ernta bolo toto znamením začať nový život ďaleko od spoločnosti, ktorá sa preňho stala neznesiteľnou záťažou. Aljaška predstavovala krajinu, kde môže konečne voľne dýchať, žiť ako sa žilo kedysi, pestovať vlastné plodiny, loviť zver a byť sebestačný, na nikom nezávislý. 

Cora, Ernt a Leni vôbec netušili čo ich na odľahlom konci Aljašky čaká. Pozemok, ktorý zdedili sa nachádzal na opustenom mieste, vzdialenom od mesteška Kenaq, ku ktorému viedla lesná cesta. Ich nový domov stál doslova na konci sveta, za ním boli už len útesy a šíre otvorené more. Chalupa, ktorá na pozemku stála bola veľmi zanedbaná, všade naokolo bolo veľa haraburdia. 

Veľmi skoro zistili, že život na Aljaške je náročný a že ide hlavne o prežitie. Zimy sú najhoršie, treba sa postarať o dostatočné zásoby jedla, inak sa človek nedočká jara. Rodina Allbright sa postupne do života na Aljaške začlenila, ale Ernt sa ani tu nedokázal zbaviť svojich nočných múr, zlosti a hnevu, ktoré prenášal na svoju manželku a dcéru. 

Kristin Hannah dokázala veľmi hravo skĺbiť do jednej knihy množstvo tém: manželský vzťah, vzťah medzi rodičmi a deťmi, láska medzi mladými ľuďmi, vzťah človeka k prírode, priateľstvo, vysporiadanie sa s minulosťou a farbisté stvárnenie života na Aljaške. Popravde som už veľmi dlho pri nijakej knihe neplakala toľko ako pri čítaní The Great Alone. Hlavne na konci knihy som musela viackrát prestať čítať, pretože som cez slzy nič nevidela. Táto kniha sa jednoznačne dostala medzi jedny z najlepších kníh aké som kedy čítala. Knihu som v slovenskom preklade zatiaľ nevidela, ale komu nerobí problém čítať po anglicky, vrelo vám knihu odporúčam. 


Čítali ste niekto knihu The Great Alone? Čo si o knihe myslíte?






"This state, this place, is like no other. It is beauty and horror; savior and destroyer. Here, where survival is a choice that must be made over and over, in the wildest place in America, on the edge of civilization, where water in all its forms can kill you, you learn who you are. Not who you dream of being, not who you imagined you were, not who you were raised to be. All of that will be torn away in months of ice darkness, when frost on the windows blurs your view and the world gets very small and you stumble into the truth of your existence. You learn what you will do to survive. 
That lesson, that revelation, as my mother once told me about love, is Alaska's great and terrible gift. Those who come for beauty alone, or for some imaginary life, or those who seek safety, will fail. 
In the vast expanse of this unpredictable wilderness, you will either become your best self and flourish, or you will run away, screaming, from the dark and the cold and the hardship. There is no middle ground, no safe place; not here, in the Great Alone.
For we few, the sturdy, the strong, the dreamers, Alaska is home, always and forever, the song you hear when the world is still and quiet. You either belong here, wild and untamed yourself, or you don't. 
I belong."
(Hannah, Kristin, The Great Alone, p.438)

nedeľa 27. mája 2018

Milí čitatelia, chystáte sa tento rok niekam k moru? Keď všetko vyjde tak ako má, aj ja sa po piatich rokoch konečne dostanem k moru na viac ako len jeden deň. Počas univerzity som väčšinou mala skúšky do konca júla a v auguste som chodievala domov na Slovensko, takže som si more a pláž nikdy poriadne nevychutnala. 

Keďže som už dlho na poriadnej dovolenke nebola, nemala som dôvod si kupovať nové plavky. Tento rok je iný, s mamkou plánuje stráviť viac ako týždeň u mora, takže ma kúpa nových plaviek neminie. Začala som sa pohrávať s myšlienkou jednodielnych plaviek. Nosila som ich ako malá, pamätám si, že na mojej prvej dovolenke v Tunisku ako štvorročná som mala jednodielne farebné plavky. Znovu sa vrátili do módy a mne sa čím ďalej tým viac páčia. Online obchod Lascana ponúka veľký výber rôznych druhov a stryhov plaviek, mňa okamžite zaujali jednodielne pruhované plavky, ktoré majú aj v dvojdielnom prevedení. Aký máte názor na jednodielne plavky? Páčia sa vám alebo by ste si ich nikdy na seba nedali?





1 / 2

Zistila som, že najradšej nosím nohavice s vyšším pásom, sú pohodlné a podľa mňa aj pekne formujú postavu. Prečo teda neskúsiť aj plavky s vysokým pásom? V Calzedonii sa s nimi roztrhlo vrece. Poprave by mi robilo problém si vybrať. 


Zara má tento rok tiež veľmi vydarený výber plaviek. Najviac prevládajú farby a tiež veľmi pekné pletené plážové tašky. 


štvrtok 10. mája 2018

Milí čitatelia, včera som sa vrátila z menšieho výletu do Toskánska, o ktorom vám rozhodne napíšem článok, ale dnes by som vám skôr povedala čo je v mojom živote nové. Od mojej promócie už ubehol skoro mesiac čo sa mi zdá neuveriteľné, ale pomaly si na to zvykám. Veľa ľudí sa ma pýtalo či sa po univerzite chcem vrátiť späť domov na Slovensko. Priznám sa, že takú možnosť som nikdy nebrala vážne. Popravde sa späť vrátiť nechcem. V živote nikdy nehovor nikdy, ale keď všetko pôjde tak ako má, nejaký čas zostanem v Taliansku a potom sa uvidí, kam ma vietor zaveje. V pondelok začínam znovu pracovať v optike, kde som pracovala minulý rok a na začiatku tohto. Dnes som bola podpísať pracovnú zmluvu a už sa popravde teším. Je skvelé byť doma a nemusieť nič robiť, ale tiež to človeka po pár týždňoch prejde a nadšenie vyprchne. 

Za posledných pár mesiacov alebo dalo by sa povedať od začiatku tohto roku som mala konečne viac času na čítanie. Ako milovníčku kníh ma to samozrejme veľmi teší. Na Goodreads som sa tento rok zaviazala, že prečítam 30 kníh. Už mám prečítaných viac ako polovicu. Samozrejme, nie je to závod, čítam pre seba a pre svoje potešenie, ale aj tak mi to robí radosť, že si môžem to finálne číslo trochu zvýšiť. Dnes ráno som dočítala prekrásnu knihu, ktorá sa právom zaradila medzi moje najobľúbenejšie. Názov vám zatiaľ neprezradím, dúfam, že čoskoro napíšem menšiu recenziu, pretože by bola škoda, keby o nej ľudia nevedeli. Moju poslednú recenziu si môžete prečítať v článku - Všechny barvy nebe

Tiež som sa znovu začala viac venovať behu, čo sa od nástupu do práce znovu zmení, ale aj tak som rada, že som v apríli nabehala viac ako 100km a tiež som si zlepšila čase. Tento rok je mojím záväzkom ubehnúť polmaratón. Zatiaľ som k tomu nemala nikdy dobré podmienky. Asi je zbytočné čakať a jednoducho sa premôcť a zabehnúť to. Myslím si, že už behám natoľko dlho, aby som to dokázala zvládnuť. Držte mi palce!

Čo pekného vás v najbližšej dobe čaká? 




(top: Zara, jacket: Lindex, skirt: Mango, shoes: Humanic)






piatok 27. apríla 2018

Drahí čitatelia, kto by to bol pred piatimi rokmi povedal, že tento deň niekedy nastane? Ja som mala určité pochybnosti, ale naučila som sa, že keď človek niečo naozaj veľmi chce, nakoniec to dosiahne. Samozrejme, bez snahy a práce by to nešlo. Vo štvrtok to bol presne týždeň od mojej promócie a ešte stále sa mi to zdá neuveriteľné. Počas každého skúškového sa mi zdalo, že čas sa zastavil a že cieľ je v nedohľadne, ale keď sa na to teraz spätne pozerám, nezdá sa mi to ako päť rokov. Ubehli priveľmi rýchlo.

Milý rok v máji mi skončili prednášky, v júni/júli som mala skúškové a potom ešte v septembri som dorábala jednu skúšku. Tým sa pre mňa skončil posledný semester. V októbri som nastúpila do svojej úplne prvej práce, ktorá ma začala baviť a tiež mi pohltila skoro všetok voľný čas. Po večeroch som sa pripravovala na diplomovú prácu. Zistila som, že veľmi dôležitá je hlavne tá príprava. Každú jednu knihu som prečítala od prvej do poslednej strany, zvýraznila dôležité veci a vypísala citáty, ktoré by sa mi mohli neskôr hodiť. Až pri spisovaný práce som zistila ako mi to pomohlo a hlavne ušetrilo čas. 

V Taliansku je obhajoba diplomovej práce a promócia v jeden deň, ktorý bol určený na 19teho apríla. Takže som vo februári prestala pracovať, aby som sa mohla naozaj dôkladne sústrediť na písanie. A popravde ani som sa nenazdala a ten deň prišiel a bol veľmi pekný. Mamka to kvôli meškaniu lietadla skoro nestihla, ale našťastie to dobre dopadlo a bola prítomná. Najviac ma stresovalo to čakanie, pretože som bola posledná na rade, takže som musela niekoľko hodín v napätí čakať. Ale keď som si sadla pred komisiu, skoro všetko to zo mňa opadlo a po prvýkrát som bola so svojim výkonom spokojná. 

Ako som písala, ešte teraz sa mi to zdá neskutočné, že som dosiahla vysokoškolské vzdelanie. Mám veľmi zmiešané pocity, na jednej strane som šťastná, že mám jeden cieľ za sebou, ale na druhej strane mi to bude úprimne chýbať. Uvidíme čo si pre mňa život pripravil ďalej...










pondelok 23. apríla 2018

Drahí čitatelia, čo pre vás znamená priateľstvo? Pre mňa je to prirodzená potreba mať druhého človeka, iných ľudí okolo seba, ktorí mi svojím spôsobom patria a ja patrím im. Nie vlastnícky, ale citovo, ľudsky. Ja osobne mám priateľov a musím sa priznať, že keď niektorého z nich dlhšie nevidím, čosi mi chýba. Spoločnosť mojich verných priateľov ma robí šťastnou, veď koľkokrát mi len letmý úsmev priateľky zdvihol náladu a pomohol prekonať všedné problémy života. Na priateľa musíme mať čas, ako musíme mať čas na seba. Žiť bez priateľov znamená žiť ochudobneným a prázdnym životom, kedy sa človek poneviera celkom sám, bez možnosti zdôveriť sa niekomu so svojimi trápeniami a súženiami.

I keď som ešte mladá, viem už zo skúseností mojich blízkych, že priateľstvo, tak ako každý iný cit, sprevádza človeka celým životom. Ja som mala obrovské šťastie, pretože svoju vernú priateľku som stretla už keď som mala päť rokov a odvtedy sa naše priateľstvo upevňuje a vyvíja. Je ako moja sestra, ktorú som si ako dieťa priala, beriem ju ako súčasť rodiny. A ani diaľka nás nemôže rozdeliť. Každá už niekoľko rokov bývame v inej krajine, takže sa vidíme len asi jedenkrát do roka. Je to ťažké, chýba mi, ale sme v kontakte každý jeden deň. 

Takéto silné priateľstvo, ktoré prekoná roky odlúčenia je podstatou knihy s názvom Všechny barvy nebe od indickej autorky Amita Trasi. Kniha začína príchodom hlavnej hrdinky Tary späť do Indie, kam sa rozhodla po smrti otca odísť hladať jej vernú priateľku z detstva Muktu. Mukta sa narodila matke z nízkej kasty, bola chrámovou prostitútkou a taký istý údel čakal aj Muktu. Svojho otca nepoznala, jej matka verila, že raz si pre nich príde, ale ten deň nikdy nenastal. 



Po trpkých udalostiach sa Mukta ocitá u novej rodiny v Bombaji, kde sa zoznámi s Tarou a stanú sa z nich neodlučné priateľky. Vytvorili si medzi sebou veľmi silné puto, ktoré však preruší o sedem rokov neskôr únos mladej Mukty. Tara celý život žije s výčitkami svedomia, že je za únos zodpovedná. Keď sa jej otec pod tlakom svedomia zasamovraždí, Tara nájde dokumenty, ktoré svedčia o tom, že jej otec Muktu celé tie dlhé roky hľadal. Rozhodne sa, že v jeho pátraní bude pokračovať. 

Po jedenástich rokoch života v Amerike sa vráti do svojej vlasti a začne sa zložité, zdĺhavé pátranie počas ktorého objaví dávne rodinné tajomstvá. Či Muktu po tak dlhom čase nakoniec nájde, alebo nie, vám neprezradím. Kniha je tak pekná, že si ju musíte sami prečítať. Sú v nej silné momenty, ktoré ma vedeli rozplakať. Vďaka knihe som mohla nahliadnuť na to, ako to v Indii chodí a ako to ľudia z nízkych kást majú ťažké. 


Čítali ste už knihu Všechny barvy nebe? Ako sa vám páčila? 

pondelok 26. marca 2018

Drahí čitatelia, aké je vaše najobľúbenejšie ročné obdobie? Ja sa stále neviem rozhodnúť. Každé ročné obdobie podľa mňa v sebe skrýva svoju jedinečnú krásu. Kalendár nám pred pár dňami hlásil prvý jarný deň. Aj keď sú rána a večery ešte dosť chladné, vo vzduchu už je jaro cítiť. Milujem jarné obdobie v Taliansku, pretože žijem v oblasti typickej na pestovanie čerešní a mali by ste vidieť tú krásu, keď všetko zrazu rozkvitne a vzduchom sa nesie omamná vôňa. 

So zmenou ročného obdobia sa spája aj zmena šatníka. Hrubé svetre, zimné kabáty a vysoké čižmy zameníme za ľahké bundy a nízke topánky. Ja osobne obľubujem zimnú módu a bude mi chýbať. Na viacerých blogoch som v poslednom čase čítala sťažnosti na zimné obliekanie, ale mne vrstvenie neprekáža, naopak ma to dosť baví a ťažko sa budem lúčiť s mojimi obľúbenými oversize svetrami. Ale aj napriek tomu sa teším na zmenu. 

Začala som pomaly premýšľať nad vecami, ktorými by som tento rok obohatila svoj šatník. Poďme sa na ne spolu pozrieť:

1. Na začiatku mája idem na štvordňový výlet, kde predpokladám, že budem veľa chodiť a rada by som si kúpila nejaké pohodlné, ale zároveň pekné topánky. Veľmi ma zaujali tenisky zo Zary s vyššou platformou v jemných farbách, ktoré sa hodia k čomukoľvek. Tiež som na stránkach otto.sk objavila krásne poltopánky z rastlinne spracovanej kože, ktoré ma na prvý pohľad zlákali. Myslím si, že sú vhodné do tohto prechodného obdobia, kedy nie je priveľmi zima, ale ľahký jarný dáždik môže kedykoľvek prekvapiť. 

2. Ako som už spomínala, svetre sú mojím najobľúbenejším kusom oblečenia. Milujem ich natoľko, že sa ich ani na jar nechcem úplne zbaviť. Samozrejme, siahnem po ľahšom a vzdušnejšom materiály. Čierny pletený cardigan sa hodí na každú príležitosť a do každého outfitu. Ale tiež som v Zare objavila tento viacfarebný sveter, ktorý ma baví a rozhodne spestrí každý jednoduchší outfit (nehovoriac o tom, že vám zdvihne náladu).  

3. V článkoch som už viackrát spomínala, že práve píšem diplomovú prácu. Už sa blížim k finále a tak som si povedala, že keď bude úplne kompletne hotová, darujem sama sebe za odmenu nejaký pekný šperk. Objavila som španielsku stránku bylia.es, kde ponúkajú veľa krásnych veci, vyberanie bolo naozaj ťažké, ale zaujal ma zlatý náhrdelník s malými zirkónmi a jemný strieborný náramok tiež s malým detailom. 

4. Nemôžem zabudnúť na bežecké oblečenie. Akonáhle sa oteplí, rada vymením dlhé legíny za trojštvrťové. Najradšej ich nosím v čiernej alebo nejakej tmavej farbe, našla som pekné Adidas čierne legíny, ktoré majú na boku tyrkysový pásik, ktorý ich trochu oživí a čo je hlavné, na zadnej časti majú malé vrecko. Už dlhšiu dobu tiež túžim po nových bežeckých teniskách. Vyskúšala som rôzne značky, ale asi najviac mi vyhovujú tie od Adidas. Vybrala som si tenisky pureboost v šedej farbe, ktoré ma hneď oslovili, sú ľahučké a veľmi vzdušné. 

5. Najradšej mám tmavé alebo neutrálne farby, ale v teplejšom období nosím veľmi rada bielu. Nové biele džínsy som si už dlho nekúpila a tak som si povedala, že tento rok to napravím. V poslednej dobe sa mi tiež páčia šaty na traky, ktoré sú hrozne pohodlné a podľa mňa vyzerajú skvelo. 


6. Rada sa obliekam elegantnejšie. Keby som si mala vybrať, radšej si oblečiem košeľu než tričko, alebo nohavice než džínsy. Ale sú tu chvíle, kedy aj ja mám chuť na niečo športovejšie. Bomber bundu zháňam už veľmi dlho a konečne som našla krásnu saténovú Adidas vetrovku. Síce nerada nosím viditeľné logá na oblečení, v tomto prípade je veľmi nenápadné a vôbec mi neprekáža. A na záver, dlhšiemu klasicky strihanému kabátu v horčicovej farbe sa ťažko odoláva. 



Aké sú vaše vysnívané kúsky oblečenia na jar? 

štvrtok 15. marca 2018

Drahí čitatelia, vonku to vyzerá na skorý príchod jari. Nemôžem povedať, že by ma to priveľmi tešilo, osobne mám rada zimu a chladné dni, ale na druhej strane sa teším z čoraz dlhších dní a svetla. Predpovede nám však na nadchádzajúce dni hlásia znovu mínusové teploty a dokonca aj sneh, takže som toho chcela ešte rýchlo využiť a ukázať vám kabát, ktorý som si túto zimu zamilovala. Už dlho som ho obdivovala na stránkach, ale neodvážila som si ho kúpiť. Kto ma pozná vie, že najviac obľubujem tmavšie alebo neutrálne farby, takže takáto výrazná azúrová farba ma trochu odrádzala. Keď som na začiatku februára prišla domov, zastavili sme sa v Zare, kde práve prebiehali zľavy. A samozrejme som si tento kabát skúsila a akonáhle som ho mala na sebe, nechcela som ho už nikdy vyzliecť. Je nesmierne pohodlný a teplý a do tej farby som sa veľmi rýchlo zamilovala, plus bol v zľave. Niekedy sa naozaj vyplatí počkať. 

Aký je váš najobľúbenejší zimný kúsok oblečenia? 



Hello my dear readers, it looks like spring is coming which, I have to say, doesn't make me the happiest ever because I really like winter and cold days but on the other hand, I am enjoying longer days with more light. The weather forecast says that in up coming days it should be again much colder with minus degrees and maybe snow, so I have to take an opportunity to show you my favourite winer clothing item - Zara coat in light blue colour. I saw this coat on Zara website but I wasn't sure and I didn't end up buying it. I was scared of its bright colour because I usually wear darker or nude colours. But when I came home in early February, I did a quick stop at Zara and tried the coat on and I fell in love immediately. It is so comfy, warm and I fell in love with that colour too. Plus, it was on sale! Sometimes it is worth waiting. 

Which is your favourite winter clothing item?


coat: Zara (similar), sweater: Zara (similar), jeans: Zara (similar






streda 7. marca 2018

Milí čitatelia, dnes vám prinášam ďalší článok zo série "Bobiknannie Reads", v ktorom vám predstavím pár kníh, ktoré som za poslednú dobu prečítala a rada by som vám ich predstavila. Niektoré sa mi páčili viac, iné zasa menej, ale každá z nich ma niečím zaujala. Tak sa na ne poďme spolu pozrieť:

1. Turtles All the Way Down od John Green (5 stars) bola jedna z tých kníh, na ktorú som dlhší čas čakala a nemohla som sa jej dočkať. Keďže som prečítala každú Greenovu knihu, aj jeho posledné dielo mi nemohlo ujsť. Podľa mňa je toto jedna z jeho najlepších kníh. Od začiatku do konca ma bavila, neboli tam pasáže, u ktorých by som sa začala nudiť. Páči sa mi jeho štýl písania, ktorý sa veľmi dobre číta, ale nepríde mi povrchný alebo plytký. Kniha je o mladej dievčine menom Aza, ktorá sa spolu s jej priateľkou Daisy podujme vyriešiť záhadné zmiznutie jedného bohatého podnikateľa, čírou náhodou otca jej kamaráta z detstva, Davisa. Aza a Davis znovu obnovia ich priateľstvo, ktoré postupne prejde k niečo silnejšie, ale Aza sa nedokáže odpútať z vlastných myšlienok, ktoré ju neustále zväzujú. Ako to dopadne vám nepoviem, ale určite si túto knihu neváhajte prečítať. 

2. The Light We Lost od Jill Santopolo (3 stars) som dočítala len pred pár dňami. Je to veľmi ľahké čítanie, v tom zmysle, že sa kniha veľmi dobre a rýchlo číta. Takže aj vy, ktorí máte strach z anglických kníh, ale chceli by ste to skúsiť, toto je práve kniha pre vás. Na knihe sa mi najviac páčilo to, ako autorka dokázala rozprávaním hlavnej hrdinky vyvolať u mňa rôzne pocity, hlavne smútok z nenaplnenej lásky. Doslova som všetko prežívala a pociťovala spolu s ňou. Je to príbeh hlavne o láske Lucy k dvom mužom v jej živote. Čo sa mi na knihe nepáčilo boli veľmi krátke kapitoly, na ktoré som si nevedela zvyknúť. Ale na druhej strane, práve  tie dodali celému príbehu ten rýchli spád. Nechcem vám prezradiť viac, ale pripravte si vreckovky!

3. Knihu Are We Screwed? od Geoff Dembicki (3 stars) som objavila náhodou, ale som šťastná, že som ju našla a prečítala. Nakoniec sa stala súčasťou aj mojej diplomovej práce, na ktorej v súčastnosti pracujem. Je to veľmi zaujímavá, ale zároveň desivá kniha, ktorá sa zaoberá globálnym otepľovaním. Hlavne vykresľuje situáciu v Amerike a Kanade, kde ťažba ropy je hlavnou príčinou klimatických zmien. Autor rozpráva tiež o hnutiach mladých ľudí, ktorým sa už nepáči nečinnosť vládnych orgánov, a tak sa sami rozhodli situáciu zmeniť a posnažiť sa o vybudovanie lepšej budúcnosti. Hlavne sa zaoberá generáciou ľudí, ktorí sa narodili medzi osemdesiatimi a deväťdesiatimi rokmi, tzv. Millennials, ktorí budú musieť žiť s dôsledkami klimatických zmien ak sa niečo nezmení. Hlavná myšlienka, ktorá mi zostala v pamäti je tá, že každá malá vec, každé nepatrné gesto môže napomôcť k zmene. 






4. The Sun and Her Flowers od Rupi Kaur (5 stars) sa ku mne dostala hlavne vďaka Instagramu, kde som fotky tejto knihy videla niekoľkokrát za deň. Jedného dňa mi to nedalo, tak som si o knihe niečo našla, zistila som, že je to kolekcia básní a spontánne som si ju objednala. Poéziu som nikdy veľmi neobľubovala, väčšinou som jej nerozumela a nechcelo sa mi nad básničkami pridlho premýšľať. Ale táto kniha je iná, nie sú v nej básne v tom pravom slova zmysle, nič sa nerýmuje, skôr sú to myšlienky a zamyslenia nad životom, láskou, mužmi, priateľmi, rodinou. Kniha vás doslova pohladí na duši. 

5. The Sky Is Everywhere od Jandy Nelson (5 stars) je pre mňa jedna z najkrajších "Young Adult" kníh, ktoré som zatiaľ prečítala. Hlavne sa mi veľmi páčil autorkin štýl písania. Príbeh je sprevádzaný krátkymi básničkami, ktoré hlavná hrdinka Lennie necháva všade po meste. Tento poetický prvok dodáva knihe osobitosť. Už spomínaná Lennie sa musí vysporiadať so smrťou svojej sestry Bailey, s ktorou si boli veľmi blízke. Nájde pochopenie u sestrinho priateľa Tobyho, s ktorým ich pojí smútok a spomienky. Ale je tu aj nový chalan, Joe, ktorý prinesie radosť a hudbu do jej života. Stojí pred dôležitým rozhodnutím. Než však dospeje k finálnemu rozhodnutie, dopustí sa veľa chýb, ktoré sa veľakrát zdajú zbytočné. Celkovo ma kniha nadchla a ešte dlho po jej dokončení som nad ňou premýšľala.

Ktorá prečítaná kniha sa vám za poslednú dobu najviac páčila? Kedy a kde najčastejšie čítate? 

pondelok 5. marca 2018

Dear readers, today I want to talk about stress and how to deal with it. Because I am currently writing my dissertation, I am feeling stressed all the time. I have always been like this, always nervous about something. Very often it keeps me away from enjoying lots of things. I am trying to deal with it and remember that stress doesn’t help, it only makes things worse. I am not perfect and I am still struggling with it. I decided to tell what I usually do when I feel stressed and anxious.

1. Breathe 
First thing first, BREATHE! When I have a lot to do or I have something important ahead of me, I forget to breathe. I know that this may sound crazy but very often I realize that I am holding my breath when I am stressed and it makes me dizzy and overall not great. So every now and then, I remember to slow dawn, stop doing what I am doing at that moment and I take a few very deep breaths. And it is even better when you are outside and you are breathing the fresh air. Believe or not, but it feels amazing.

2. Take a break
If it is possible, take a break from what makes you anxious. Like me now, for example, when I am writing my dissertation and I don’t know what to write next, I step back and leave it for a moment. I will do something else instead to take my mind from it. I can assure you that when you come back to it, you will feel much better. When I have a writing block, I walk for a while (even inside the house) and ideas just come to me.

3. Physical activity
I love running, pilates or doing some cardio. I just feel amazing after working out. It is such an incredible feeling that makes me happy. I go for a run, usually in the morning so I can start the day feeling like a new person. My day is always so much better and I feel more productive. Find some physical activity that you like doing and do it when you feel stressed. You will notice the difference.

4. Books and music
Honestly, I am a bookworm. I love reading books. There is no such day when I don’t read at least a few pages. It makes me relaxed and calm when I am feeling nervous. So does music. I like listening to music even if I am studying. I don’t like when it is too quiet, I have to always hear some noise. To be completely open with you, sometimes I listen to some very sad music and I cry. Having a little cry is sometimes very liberating and it helps to get the feelings out. It doesn’t resolve the problem but you feel much better and confident to deal with it.

5. Talk
Just the other day, when I was speaking to my dearest friend and complaining about everything, she listened to me so patiently that I felt immediately better. I feel lucky to have persons around me with whom I can talk to. It is important to have person who will listen to you. I don’t expect that she/he will help me or give me advices, most of the time I just want to tell someone, just put it out there, get it out of me.

Share with me your tips to manage stress.